si predstaviť, žeby ste náhodou nevideli alebo nepočuli? Ako by ten svet asi vyzeral? Bol by bezfarebný a hlavne náročný. Niektoré deti nemajú také šťastie vidieť tento svet vo farbách, aké ponúka. Musia žiť bez toho, aby vedeli, ako vyzerá ich milovaná mama a niektorrí nikdy nebudú počuť uspávanku z jej úst.
Presne pre takéto detičky bol minulú nedeľu zorganizovaný koncert Usmej sa na mňa. Obdivujem odhodlanosť s akou sa o hendikepované deti starajú ich rodičia a ľudia, ktorí chápu ich svet. Ešte viac však obdivujem samotné deti, ktoré sa snažia splynúť s ostatnými. Keď na pódium vstúpili dievčatá, ktoré nepočujú a predviedli nám tanečné vystúpenie, tak mi padla sánka. Nepočujú melódiu, nikdy sa zrejme nedozvedia, ako je text pesničky precítený. Napriek tomu však perfektne zvládli trafiť sa do rytmu... Do posunkovej reči pretlmočili text piesne Kým vieš snívať a vtedy ma napadlo, že kým tieto deti budú snívať, tak stále budú mať nádej. Nádej na lepší život, nádej žiť ako chcú, ako to majú vysnívané...
Takýchto silných zážitkov som prežila v ten deň viac. Slepí chlapci s bubnami, či takmer hluchá Andrejka, ktorá bravúrne moderovala. Títo výnimoční a šikovní mladí ľudia nepotrebujú náš súcit, chcú len jeden úsmev... Usmejte sa na nich tak ako Katka Knechtová s Pehou, Lucia Šoralová, Igor Timko s No Name, či Adriana Kmotríková a potešte ich srdiečka... Aj keď to možno niektorí neuvidia, pocítia to. A to sa cení najviac.
Autor: zuzu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
