ostatných státisícov rokov, pričom každá vrstva v sebe nesie určité informácie o podnebí tej doby, v ktorej vznikla. V dutinkách ľadu sú uchované bublinky vzduchu z dávnych dôb, ale v ľade môžu byť aj zvyšky dávnych mikroorganizmov. Štúdium vzoriek ľadu, odobratých z rôznych hĺbok ľadového antarktického príkrovu, môže preto poskytnúť veľmi cenné informácie o klíme a životnom prostredí v oblasti Antarktídy v rôznych obdobiach našej minulosti.
Odoberaniu vzoriek z rôznych hĺbok ľadovej pokrývky Antarktídy je venovaný dlhodobý výskumný program EPICA. Skratka EPICA znamená European Program for Ice Coring in Antarctica, čiže Európsky program na odber ľadových vzoriek (jadrovým vŕtaním) v Antarktíde. Na tomto programe, ktorý je financovaný Európskou nadáciou pre vedu (ESF), sa podieľajú výskumné tímy z desiatich európskych krajín. Vedúcim programu je v súčasnosti profesor Heinrich Miller z nemeckého Ústavu Alfreda Wegenera pre polárny a námorný výskum. Spomenutý ústav začal v roku 1999 stavať na úrovni 75. stupňa južnej šírky Kohnenovu letnú výskumnú stanicu. Stanica, ležiaca vo výške 2 900 metrov nad hladinou mora, bola dobudovaná v roku 2001. S vŕtaním do ľadovej vrstvy, ležiacej pod stanicou, sa začalo v zime 2001/2002. Možno pripomenúť, že v období našej zimy je na južnej pologuli, a teda aj v Antarktíde, leto. Počas "leta" však na Kohnenovej stanici panujú teploty od mínus 35 oC do mínus 20 oC, pričom na začiatku ostatnej letnej sezóny v novembri 2005 boli dokonca pri stanici namerané teploty pod mínus 50 oC. Na odber vzoriek ľadu z rôznych hĺbok sa použila metóda jadrového vŕtania (na vŕtanie sa používa dutý vrták, ktorý sa vytiahne aj s odvratným jadrom, v tomto prípade s valčekom ľadu). Vŕtanie bolo ukončené 17. januára tohto roka, keď boli na povrch vytiahnuté vzorky ľadu z hĺbky 2 774 metrov. Odborníci odhadujú, že vzorky ľadu z najhlbších miest vrtu sú staré približne 900 000 rokov. Výsledky analýzy vzoriek ľadu, odobratých z vrtu pri Kohnenovej polárnej stanici, budú porovnané s výsledkami, získanými z analýz vzoriek, odobratých z vrtu pri stanici Dome Concordia, ktorá stojí vo východnej Antarktíde. Vŕtanie pri tejto stanici sa ukončilo v hĺbke až 3 270 metrov, len päť metrov nad skalnatým podložím.
Štúdium vzoriek ľadu, odobratých z veľkých hĺbok v Antarktíde, prispeje k lepšiemu poznaniu úlohy polárnych oblastí pre vývoj globálnej klímy.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
