Janka ŠTEFKOVÁ & Miroslav SAMBOR
Dátum 19. január 2006 sa vryje do našej histórie čiernymi písmenami. Smrť 42 vojakov pri nehode vojenského lietadla na kopci Borsó máme ešte v živej pamäti. Málokto si však dnes už pamätá, že takmer na deň presne pred 50 rokmi došlo na východe Slovenska k podobnej leteckej tragédii. 18. januára 1956 narazilo do kopca Škapová v levočskom okrese lietadlo Dakota DC 3. Pri nešťastí zahynulo 22 ľudí, štyria sa zachránili.
***
Muži z Tichého potoka videli skazu
"Ten obrovský hluk, ktorý vydávalo lietadlo počujem ešte aj teraz. Letelo veľmi veľmi nízko a strašne hučalo. Bolo to tesne pred štvrtou poobede. Ten hluk bol naozaj veľký, ale vôbec som si nepomyslel, že by mohlo spadnúť," takto si spomína na osudné okamihy 72-ročný Michal Hromjak z Tichého Potoka (okres Sabinov).
Práve on nás na letecké nešťastie upozornil. "Trápilo by ma to, keby som vám to nepovedal. Keď 19. januára spadlo lietadlo s vojakmi v Maďarsku, hneď som si spomenul na pád lietadla, ktoré sa stalo pred polstoročím. Neviem, či to je náhoda, že presne po 50 rokoch sa skoro na deň stala taká istá tragédia," hovorí Michal Hromjak a v mysli sa vracia do svojich mladých čias.
Je 18. január. Píše sa rok 1956. Je zima, všetko je zahalené v hmle. Michal Hromjak je 22-ročný mladý muž. Iba pred niekoľkými týždňami sa vrátil z vojenčiny. "Bola hmla. Nebola dobrá viditeľnosť a lietadlo letelo ponad našu dedinu veľmi nízko. Lietadlo sme nevideli, len počuli." Na druhý deň sa ale dedinou začali šíriť zlé správy. Lietadlo, ktoré včera letelo nad obcou, vraj spadlo. "Letelo z Bratislavy do Košíc. Pre veľkú hmlu ho však do Košíc neprijali, ale presmerovali na Poprad." Tam však nedoletelo. Spadlo vo vojenskom priestore Javorina nad obcou Torysky v Levočskom okrese.
Michal Hromjak sa s ďalšími dvomi kamarátmi sa peši vybrali na miesto nešťastia. "Bola zima, snehu po pás, ale šli sme. Cesta nám trvala niekoľko hodín." Chlapi lietadlo hľadali. Zo začiatku sa im veľmi nedarilo. "Potom sme vyšli nad les, nad kopec, a tam sme stretli jedného horára. Povedal nám, že lietadlo už našli. Od miesta pádu nás delili asi tri kilometre," spomínajú kamaráti.
Keď mladí muži dorazili do vojenského priestoru, boli šokovaní. Bezvládne telá, rozbité lietadlo. "Videli sme porozhadzované telá asi 20 metrov od lietadla. Videli sme jedného muža, bol pripútaný a ležal tvárou na snehu. Na chrbte mal sedadlo. Krv sme nevideli, ale poranení boli. Bol to strašný pohľad," spomína M. Hromjak.
Tvrdí, že keby sa lietadlo našlo skôr, prežili by viacerí. Ľudí našli 12 hodín po páde, asi o pol piatej ráno. "Motory zo stroja sa od miesta nehody našli niekoľko kilometrov," spomínajú ďalší svedkovia z Tichého Potoka - 65-ročný Jozef Semančík a o dva roky starší Ján Lukáč. "Ako prví našli ľudí z havarovaného lietadla drevorubači z obce Torysky. Hneď zavolali armádu z Kežmarku," hovorí Ján Lukáč. Mŕtvych potom prevážali z miesta nešťastia na saniach.
"Lietadlo narazilo do stromov a doslova ich skosilo. Stalo sa to presne tak ako v Maďarsku, len vtedy lietadlo nehorelo," hovorí Jozef Semančík. "Pani, čo prežila, vravela, že sedela v zadnej časti lietadla. Ostala z neho len polovica trupu," dopĺňajú mozaiku udalosti traja kamaráti.
O havárii sa dlho rozprávalo a o príčinách pádu veľa špekulovalo. Jednou z príčin vraj boli americké lietajúce balóny. Pán Hromjak však tieto informácie vyvracia. "Nijaké balóny sa nenašli, príčinou bolo zrejme počasie," myslí si. "Lietadlo hľadali od večera, krátko po tom, ako spadlo. Ale v horách a v tme to bolo ťažké," vyvracia Michal Hromjak fámy o tom, že lietadlo začali hľadať vojaci až na druhý deň. "Neviem, či to bol osud. Ale z toho, že sa to po toľkých rokoch zopakovalo, som deprimovaný," uzatvára Michal Hromjak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
