používané každý deň. Vážime si ich až vtedy, keď nečakane prestanú slúžiť svojmu účelu. Mnohé z nich sa ale vyvíjali stáročia, tisícročia, mali pohnuté i veselé osudy. Tento príbeh má názov:
VENTILÁTOR
Úmorné letné horúčavy sú neraz na nevydržanie. Nepomáhajú chladené nápoje, voľne rozopnuté blúzky a košele. Neustále pootvorené okno a sedenie v prievane zas poľahky privodí prechladnutie. Jedinou spásou je doma a v práci malý neustále sa točiaci strojček, nadháňajúci príjemne ochladzujúci vzduch. Ventilátor.
Funkciu prirodzeného rozrieďovača nazhromaždeného, ťažko dýchateľného dusna mal od staroveku po novovek, obyčajný vejár. Tento zväčša dámsky módny doplnok, v minulosti slúžiaci aj ako vábnička pri flirtovaní vo vyšších spoločenských kruhoch, bol veľmi obľúbený na ďalekom východe v Číne a v Japonsku. Cez maurskú kultúru sa dostal koncom prvého tisícročia nášho letopočtu do Španielska a odtiaľ do Benátok a Francúzska. V Indii sa na ochladzovanie princov a maharadžov používali otrokmi rozkývavané, pod stropom zavesené kobercové zásteny. Chudobnejší ľudia sa ovievali rukou a palmovými listami.
O akomsi mechanickom ventilátore používanom v Číne sa zmieňuje až v 13. stor. vo svojom cestopise Marco Polo. Ďalšia zmienka o centrifugálnom ventilátore je zo 16. stor. v spise G. Agricoly "Dvanásť kníh o baníctve". Nákresy konštrukcií jednoduchých ventilátorov sa zachovali aj v rukopisoch geniálneho renesančného mysliteľa a výtvarníka Leonarda da Vinciho. Centrifugálne ventilátory znova objavil r. 1689 francúzsky vynálezca D. Papin. Lopatkovité ventilátory sa v zjednodušenej podobe začiatkom 18. stor. používali vo fukároch v sklárňach a v zlievačských dielňach. Praktické používanie ventilátorov určených na bežné domáce použitie, sa začalo až zavedením elektrifikácie a vynájdením elektromotora, na sklonku 19. stor.
Veľkú zásluhu na objavení princípu prevodu elektrickej energie na hnaciu silu otáčavého motora, mal anglický fyzik, samouk Michal Faraday. Ako knihovník a sluha v londýnskom Kráľovskom ústave, si všimol pozabudnuté objavy advokáta G. Romagnosiho z roku 1802 a kodanského profesora fyziky H. Ch. Oersteda z decembra 1819, o vychyľujúcich účinkoch elektrického prúdu na magnetku umiestnenú v blízkosti napájaného vodiča. Pretože náuka o elektromagnetizme zásluhou Francúza A. M. Ampéra bola už známa, Faraday sa roku 1822 rozhodol, že sa pokúsi premeniť magnetizmus na elektrinu.
Spočiatku nemal šťastie. Až 29. augusta 1831 dostal šťastný nápad. Vzal prsteň z mäkkého železa a každú polovicu ovinul izolovaným medeným drôtom. Potom jednu z cievok spojil s prístrojom na meranie elektrického prúdu a druhú s článkom. Zistil, že kedykoľvek odpojil článok so zdrojom elektrického prúdu, v druhom umelo vytvorenom magnetickom okruhu vzniká chvíľkový prúd súhlasný s prúdom v prvom okruhu. To ho priviedlo na myšlienku, že elektrický prúd sa vyvoláva zmenou magnetického poľa. Nakoniec experimentoval s medenou doskou otáčajúcou sa medzi pólmi silného magnetu. Vznikol prototyp prvého elektromagnetického strojčeka na svete.
Takmer vzápätí po zverejnení objavu sa roku 1832 začali rojiť elektromagnetické strojčeky. Skutočne silný elektromagnetický stroj skonštruoval ruský fyzik M. H. Jacobi v roku 1838 a poháňal ním čln na Neve. Nabíjanie však bolo veľmi drahé z batérií s niekoľko sto článkami. Elektrické generátory na výrobu nekolísavého prúdu ešte neboli vo výrobe. Nápravu priniesol roku 1860 iba devätnásťročný Talian A. Pacinotti zavedením prstencovej armatúry rovnomerne a husto ovinutej drôtom. Jeho prístroj zdokonalil o desať rokov neskôr Z. T. Gramma, ale musel ustúpiť kvalitnejšiemu dynamu W. Siemensa a Ch. Wheatstona a generátoru nemeckého elektrotechnika Hefner-Altenecka.
Vtedy sa už vedelo, že elektrický motor je iba obrátený generátor. Tento poznatok čírou náhodou prakticky overili na viedenskej výstave roku 1873 Gramma a Fontaine, keď nemohli z jedného dynama dostať prúd a tak, aby sa presvedčili, či nie je prerušené vinutie v jeho induktore, napojili ho na druhý, už bežiaci. Preskočila iskra a zdanlivo nefunkčné dynamo sa rozbehlo ako elektromotor. Zlepšeniu elektromotora a dynama sa nezávisle na sebe venovali T. A. Edison a Nikola Tesla. Tesla ako jeden z prvých začal roku 1889 vyrábať malé elektrické ventilátory pre domácnosť.
V Európe boli veľmi obľúbené elektrické ventilátory zásluhou nemeckého podnikateľa Emila Rathenaua, ktorý roku 1883 založil "Nemeckú spoločnosť EDISON" na predaj žiaroviek. Pretože majiteľovi záležalo na vzhľade výrobkov, najal si ako umeleckého poradcu výtvarníka Petra Behrensa a v Berlíne pod firemnou značkou AEG, začali vyrábať okolo roku 1910, sériu veľmi obľúbených a elegantných stolových ventilátorov. Ich vzhľad s ochrannou mriežkou, podstavcom a širokolistými krídlami, bol natoľko revolučný, že sa s drobnými úpravami vyrábajú prakticky dodnes.
Podľa zdrojov * spracoval Štefan Lazorišák * A. Hoch: Stručné dejiny techniky a vynálezov * A. Hoch: Vynálezy, ktoré zmenili svet * B. Humdt: Produkt Design
Autor: Štefan Lazorišák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
