sa rozvedie, príde o všetko a ešte má dlh vo výške pol milióna dolárov. Nikto s ňou nechce natočiť novú platňu, nakoniec sa objaví schopný austrálsky manažér a hrdinka začína novú, ešte väčšiu kariéru. Ako film by to bol nezmysel, ako život je to príbeh čiernej Američanky Tiny Turnerovej, držiteľky desiatok cien vrátane Grammies. Po albume All The Best (2004) pokračuje tento rok v bilancovaní opäť a oveľa slávnostnejšie. Tohtoročné výberové DVD s bohatými obrazmi z úspešnej kariéry prináša tie najdivokejšie pózy tejto šokujúco i sympaticky odvážnej rockovej "babičky".

Mali ste ťažké detstvo. Akí boli vaši rodičia?

"Narodila som sa v malom vidieckom meste Nutbush v Tennessee, kde môj otec pracoval na bavlnených poliach. Nebola som si s otcom blízka, cítila som, že ma nemá rád. Ani matka ma nemilovala, pre ňu som bola nechceným deckom. Nedostávalo sa mi mnoho lásky, pretože sa moji rodičia stále hádali."

Hovorí sa, že niektoré ženy si vyberajú za partnerov mužov, ktorí sú podobní ich otcom. Bolo to tak i s vami a Ikem?

"Ike a ja sme boli priatelia niekoľko rokov, a tak sme to mali aj nechať. Fyzicky nebol Ike vôbec ako môj otec, ale tuším, že psychicky si boli podobní. Môj otec sa bil s matkou a Ike sa bil so svojimi ženami."

Vyzerá to, že s Erwinom Bachom ste konečne našli šťastie...

"Erwin ma udržuje mladou. Ale verte tomu alebo nie, on je omnoho dospelejší než ja. Niekedy sa na mňa pozerá trochu zvláštne. Vždy sa nechovám adekvátne svojmu veku. Často sa smeje. On je určite to, čo nazývam naozajstným mužom."

Nerozmýšľali ste niekedy o svadbe?

"Bola by to zbytočná formalita, pretože sme spolu tak často, ako len chceme. Ak by sme sa chceli brať, museli by sme uzavrieť predsobášnu zmluvu. Pracovala som príliš tvrdo na to, aby som prišla o peniaze, ak by sme sa rozviedli. Preto je oveľa jednoduchšie, keď veci zostanú tak, ako sú."

Utešujete sa kvôli vekovému rozdielu medzi vami?

"Vždy sa pokúšam byť príťažlivá skôr pre seba samú, než pre nejakého muža."

Veľakrát ste spomenuli, že za návrat na hudobné výslnie v 80. rokoch vďačíte Davidovi Bowiemu. Prečo?

"Keď som sa rozišla s manželom Ikeom, ktorý ma týral, moja hudobná firma Capitol Records odmietla so mnou znovu podpísať kontrakt. Pod Capitol Records bol aj David Bowie, jemu zmluvu obnovili a ľudia z vydavateľstva s ním práve chceli ísť na večeru, aby to oslávili. Bowie pozvanie odmietol, vraj ide na koncert ´svojej obľúbenej speváčky´. Šéfovia vydavateľstva sa pridali. V tú noc som mala veľmi úspešnú show. Keď ľudia z firmy videli reakcie davu, zmenili rozhodnutie a zmluvu mi obnovili. Davidovi som za to do konca života vďačná."

Čo ste robili posledných päť rokov?

"Presne to, čo ma bavilo. Kvôli kariére som bývala stále preč z domova, jednoducho som chcela byť opäť doma."

Takže ste si to plánovali, alebo to bolo impulzívne vyzerá to príjemne, chvíľku zostanem?

"Nie. Už nejaký čas som sa o tom rozprávala s mojím manažérom Rogerom. Povedala som mu, že potrebujem päť rokov. Chcela som zistiť, aké to je byť päť rokov preč. Dnes je totiž taká doba, že ak ste päť rokov preč, niekedy sa vrátiť ani nedá."

Nebáli ste sa toho?

"Nie, pretože som cítila, že som ľuďom nechala dobré posolstvo a vždy som mala pocit, že s dobrým výkonom sa vždy môžem vrátiť."

Aké je vaše publikum, po piatich desaťročiach v hudobnom biznise?

"Neverili by ste, že mám stále pri dverách motocyklistov s čiapkami na bok, zvoniacich na domový zvonček. Neustále si všímam svojich fanúšikov, z času na čas, keď som v reštaurácii, keď idem po ulici, keď som na verejnosti. Stále sú medzi nimi aj mladí ľudia. Je cítiť, že moja hudba má niečo, čo priťahuje mladých i ľudí môjho veku."

Od natočenia filmu Šialený Max: Dom hromu s Melom Gibsonom už ubehlo takmer dvadsať rokov. Prečo ste nenatočili žiadne ďalšie filmy?

"No, myslím, že to bolo z viacerých dôvodov. Chýbali správne scenáre... Objavilo sa veľa scenárov, ktoré som nechcela robiť. Mám rada Šialeného Maxa, ale nepáčili sa mi role prostitútok. Myslím si, že ma do nich chceli strčiť, začať so mnou v béčkových filmoch a v tom som sa proste necítila. Nechcem hrať len preto, aby som bola na plátne, robila čokoľvek a vyzerala akokoľvek. Na to mám trochu hrdosti."

Vaše vlasy vždy doplňovali váž vzhľad, roky nosievate parochne. Prečo?

"Parochne som začala nosiť okolo roku 1960, keď bol Ike v St. Louis pred súdom kvôli údajnému bankovému podvodu. Rozhodla som si odfarbiť vlasy, pretože to bolo práve v móde, ale oni mi to nechali na hlave príliš dlho a vlasy mi vypadali. Tak som sa dostala k parochniam."

Vyrábate si parochne sama? Vyžaduje si to hodne práce?

"Každá parochňa je tak uspôsobená k mojim vlastným vlasom, ktoré nosím v malých vrkočoch, aby počas show neodletela. Najprv musíte vlasy na parochňu spracovať a pripraviť ich. Mnoho vlasov, ktoré som zháňala, pochádzalo z Japonska, tie sa nedali farbiť. V súčasnosti si vlasy objednávam z Talianska a každá parochňa po vystúpení vydrží približne rok."

Prečo ste sa pohádali s Eltonom Johnom?

"Bolo to na skúške k vystúpeniu Divas Live ´99. Elton ani neprišiel na skúšku k Proud Mary a pritom sme ju mali spolu spievať, tak ma napadlo, že ju asi spievať nebudeme. Opýtala som sa ho teda na úpravu piesne a on povedal: ´Nebudeš hovoriť Eltonovi Johnovi, ako má hrať na klavíri.´ Chcela som mu k tomu niečo povedať, ale on nechcel počúvať... Rozhodli sme sa teda, že nebudeme spolu vystupovať. Sme priatelia, myslím, že spoločné vystupovanie by prekážalo nášmu priateľstvu, zrušili sme to kvôli hudobným nezhodám."

Ste vyrovnaná s tým, že jedného dňa budete musieť so spievaním prestať?

"Fyzicky som vzdialená myšlienke, že by som už nikdy nemohla ísť na pódium. Tuším, že tento most prekročím až potom, keď sa k nemu dostanem."

Ste šťastná?

"Áno, som so sebou spokojná. Som spokojná s tým, čo robím, so svojím životom. Je to stav, na ktorý sa dobre hodí prívlastok šťastný."

***

Titulok: Tinine plastické operácie

Speváčka podstúpila plastickú operáciu pŕs niekedy v druhej polovici osemdesiatych rokov. Tiež si nechala upraviť nos, čiastočne zo zdravotných, čiastočne z kozmetických dôvodov. Počas spoločného života s Ikem ju totiž bývalý manžel toľkokrát udrel do nosa, že mala porušenú nosnú dutinu a musela byť operovaná. Tiež si nechala odstrániť krčové žily na nohách. Nikdy nemala face-lifting. "Keby som musela niečo meniť, nerobila by som si starosti kvôli vráskam sú súčasťou života." Za výrazné lícne kosti, hladkú kožu a relatívne málo vrások na svoj vek vraj vďačí indiánskemu pôvodu.

V Guinessovej knihe rekordov

Tina Turner, ktorá miluje jazdu na svojom aute a nenávidí počítače, bola zapísaná aj v Guinessovej knihe rekordov za najväčšie publikum na vystúpení sólového umelca. Stalo sa tak 16. januára 1988 na jej koncerte na štadióne Maracana v Riu de Janeiru v Brazílii, na ktorom sa zúčastnilo 182-tisíc divákov. Predchádzajúcim držiteľom tohto rekordu bol Frank Sinatra na tom istom štadióne so 152-tisíc ľuďmi. Neskôr Tinin rekord prekonal Paul McCartney, opäť na rovnakom mieste, s neuveriteľným počtom - 190-tisíc divákov.

Titulok: Curriculum vitae Tiny Turner

Skutočné meno: Anna Mae Bullock

Dátum a miesto narodenia: 26. novembra 1939, Brownsville, Tennessee, USA

Povolanie: speváčka, herečka

Rodičia: Zelma (zomrela 1999), Flloyd

Vzťahy: Ike Turner (manžel 1961 1978), Erwin Bach (nemecký riaditeľ švajčiarskej pobočky EMI, od 1986)

Sestra: Alline

Deti: Raymond Craig (otec Raymond Hill, saxofonista Ikeovej kapely, 46), Ronald Renell (otec Ike Turner, 45)

Manažér: Roger Davies (od 1979)

Vzdelanie: St. Luise High School

Výška: 162 cm

Náboženská príslušnosť: Nichiren Shoshu Buddhismus

Obľúbené jedlo: cestoviny, šaláty, ryby, thajské jedlo

Rezidencia: Nice vo Francúzsku

Diskografia: Tina Turner Turns The Country On (1974), Acid Queen (1975), Rough (1978), Love Explosion (1979), Private Dancer (1984), Break Every Rule (1986), Live In Europe (1988), Foreign Affair (1989), Simply The Best (1991), What´s Love Got To Do With It (1993), Collected Recordings - Sixties To Nineties (1994), Wildest Dreams (1996), Twenty Four Seven (1999), All The Best (2004)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.