čo kauzu iniciovali, sú buď desaťkrát horší ako František Tóth, alebo sa o nich nedá povedať vôbec nič, keďže boli štyri roky neviditeľní. Ktorý radový volič počul pred včerajšou posiedkou na STV o panej, čo počúva na meno Podhradská?
Stokrát bolo povedané, že vyslovovať nedôveru členovi vlády, keď má koalícia väčšinu, je nonsens. Stokrát nonsens je robiť to v situácii, keď vláda je tzv. udržovacia a je iba tolerovaná parlamentom do volieb - na štyri mesiace. Koho by dosadili na Tóthovo miesto, keby sa vec podarila? Štátna tajomníčka za SMK, ktorá nevie ani poriadne slovensky (Agnes Bíró), by sa HZDS veľmi páčila... Ak existujú v tejto konštelácii vážne výhrady proti konkrétnej osobe, relevantné spektrum strán sa proste dohodne a požiada premiéra, aby dotyčného stiahol. To je civilizovaný beh vecí. Organizovať cirkusy, keď vládne parlament a napriek tomu je jasné, že dosť hlasov nebude, môžu len ľudia, ktorí z politiky nepochytili za roky, čo v nej pôsobia, nič. Len v nej smradia a kazia vzduch. Ako HZDS.
Skutočnosť, že ministra priamo podporilo iba deväť koaličných poslancov (zvyšok sa zdržal), nie je vysvedčením Tótha, ako podsúvajú rôzne mediálne zdroje, ale toho, že vládnemu spolku už nechýba len sila, ale aj chrbtica. Veľmi mierny je František Mikloško, keď to hodnotí ako "predvolebný alibizmus". Tri a pol roka podporovali vládu, a zrazu sa tvária, že s ňou nič nemajú. To isté nedávno urobili aj Zajacovi: Najprv mu schvália 6 veľkých reformných zákonov, iks malých novelizácií a rôzne opravy, a potom sa k nemu prihlási asi 20 koaličníkov (čiže o 10 a čosi viac ako k Tóthovi). To nie sú iba alibisti, ale zbabelci a dvojtvárne plazy bez politickej integrity.
Povedať z voleja, že František Tóth je najlepší minister kultúry, akého Slovensko za trinásť rokov malo, sa v tejto chvíli priam žiada. Bez znalosti problému a analýzy by to bolo ale jemne ľahkovážne. Fakt je ten, že u Tótha je vidieť systémový ťah, napr. v oblasti grantových podpôr, čo sa veru nedalo celkom povedať ani o Chmelovi, ani Kňažkovi. Fakt tiež je, že hneď po menovaní navrhol a presadil riešenie kauzy SND, ktorá predtým rok stála. A vtedy sa proti jeho nápadu s tzv. správcovskou spoločnosťou neozval ani hlások. (Autor riešenie kritizoval a nemyslí si, že je dobré, ale určite lepšie, než čo si vyvzdorovali herci teraz.) Napokon je fakt, že Tóth sa za krátky čas blysol viacerými racionálnymi návrhmi. Napr. zrušenie nepochopiteľného centra dizajnu, dvojpercentnej autorskej extradane či naposledy koncesionárskych poplatkov. (S napojením VP médií na rozpočet, čo síce nie je žiadna výhra, ale viedlo by aspoň k väčšej transparentnosti.)
Základný dôvod, prečo je oprávnená domnienka, že lepšieho ministra tento rezort ešte nemal, leží v argumentoch proti Tóthovi: Že nepochádza z kultúry, že nechápe jej potreby, že je inžinier. No - ak vôbec potrebuje tento štát ministra kultúry (isteže nie), tak jedine z prostredia mimo. Teda takého, ktorý nie je súčasťou vplyvových a záujmových skupín (typu zamestnanci SND), uchádzajúcich sa z rezortu o peniaze a funkcie.
A to je pozadie, na ktorom vyniká perfídnosť kampane proti Tóthovi. Privilegovaná vrstva majiteľov známych tvárí a socialistických vyznamenaní jednoducho odmietla trpieť, že po kamošoch Kňažkovi a Chmelovi sa do kresla dostal človek, ktorý s nimi nebije bandu, nemá medzi herečkami milenku a nepadá do kolien na každej premiére. Dnes rozšírená propaganda, že minister má byť z vnútorného prostredia kultúry, aby cítil jej tep a potreby, je principiálny omyl. Taký typ je dobrý pre rozvoj klientelizmu, nových nárokov a tokov peňazí priateľom a priateľom priateľov. Nedávno sa v TV vyjadroval Blaho Uhlár, riaditeľ neštátneho divadla Stoka, ktoré stráca sídlo a dlhé roky nepatrí medzi "vyvolených": Ministerstvo pod vedením Tótha má záujem pomôcť.
O neuveriteľnej prázdnote výzvy umelcov, ktorá predchádzala zjašeniu politickej scény, perfídnej hre premiéra v kauze SND a útoku na Tótha, sme už písali. Každý, kto si prečíta nebotyčný balast podpísaný ochranárom Mikulášom Hubom, zverejnený presne v deň odvolávania, musí mať definitívne jasno v jednom: Dôvody na odvolanie tohto ministra nikdy neboli. Ak si Tóth zaslúžil nakopať do zadku a vyštvať z politiky, tak vtedy, keď ako štátny tajomník školstva za ANO intrigoval a vyzýval študentov do vzbury proti vlastnému ministrovi. Ak nepatrí do normálnej a slušnej vlády, tak preto. Ako minister kultúry je minimálne taký schopný i morálny, ako stavovská obec, ktorá ho chcela zvrhnúť. A asi pätnásťkrát lepší ako HZDS, ktoré sa na to podujalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
