zásoby zlata na našej planéte sú oveľa väčšie, než by vlastne mali byť. Ako k tomuto názoru dospeli? Podľa chemikov sa niektoré kovy, medzi nimi platina, paládium, irídium i zlato, takpovediac "dobre cítia" v susedstve železa, a preto by sa mali vyskytovať najmä v hlbšie položenej, železo obsahujúcej tavenine vnútri zemského jadra, než v horninách zemského plášťa. Povedané inými slovami, pri vzniku Zeme pred asi 4,5 miliardy rokov sa vlastne mali všetky spomenuté kovy, a teda aj zlato, stiahnuť do zemského jadra. Tomu ale odporuje skutočnosť, že pomerne značné zásoby zlata i ďalších spomenutých kovov nachádzame v povrchovej vrstve Zeme. Mineralógovia z univerzity v nemeckom Münsteri simulovali oddeľovanie platiny a paládia medzi kremičitanovou (povrchovou) a kovovou (vnútornou) fázou pri takých vysokých teplotách a tlakoch, aké panujú v hĺbke 500 kilometrov pod zemským povrchom. Tento experiment potvrdil, že v zemskom plášti by skutočne malo byť oveľa menej platiny, paládia, irídia a zlata, než ich tam skutočne je. Odkiaľ sa teda spomenuté kovy vzali v zemskom plášti? Jedna z nových a možno trochu odvážnych hypotéz tvrdí, že spomenuté kovy by mohli byť "importované" z kozmu. Tieto vzácne kovy sa teda mohli do horných vrstiev našej planéty dostať až po ukončení procesu oddeľovania jadra a plášťa. Vyzerá to teda tak, že zlato i ďalšie vzácne kovy, ktoré nachádzame v horninách zemského plášťa, by mohli byť pozostatkami meteoritov, ktoré v minulosti dopadli na našu Zem.
Môžeme ešte spomenúť niekoľko základných údajov o kove, ktorý pre mnohých predstavuje symbol bohatstva. Zlato (latinsky aurum, chemická značka Au) poznali ľudia už v predhistorickom období. Slovenský názov tohto kovu pochádza z praslovančiny. V prírode sa zlato vyskytuje zväčša v rýdzom stave. Zlato je žltý, ušľachtilý, na vzduchu stály kov, ktorého bod topenia je 1 063 oC a bod varu je 2 966 oC. Hustota zlata je 19,3 g/cm3, čo znamená, že "liter" zlata váži 19,3 kilogramu. Zlato je pomerne mäkké a dobre vedie teplo a elektrický prúd. Kyseliny ani zásady na zlato nepôsobia, rozpúšťa sa však v lúčavke kráľovskej (to je zmes koncentrovanej kyseliny dusičnej a koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej v pomere 1:3). Zlato sa používa nie len na výrobu šperkov, ale tento vzácny kov má aj mnohoraké použitie v priemysle.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
