zamestnancom a jeho zamestnávateľom, môžete mať pravdu, ale my máme na mysli vzťah neurčitosti, ktorý je jedným zo základných postulátov kvantovej fyziky, teda fyziky, ktorá sa snaží odhaliť pravidlá, ktorými sa riadi mikrosvet. Vzťah či princíp neurčitosti odvodil v roku 1927 nemecký teoretický fyzik Werner Heisenberg, od ktorého úmrtia uplynulo 1. februára 30 rokov. Heisenberg formuloval matematický aparát tzv. maticovej formy kvantovej mechaniky a už v roku 1932 vyslovil myšlienku, že atómové jadro sa skladá z protónov a neutrónov. Usiloval sa o vypracovanie jednotnej teórie poľa a skúmal filozofické problémy prírodných vied. Heisenberg si uvedomil, že procesy na úrovni atómového jadra a základných častíc hmoty sa nedajú znázorniť takými mechanickými modelmi ako deje v nami bezprostredne poznateľnom svete (makrosvete). Heisenberg vyjadril svoj údiv nad otvárajúcim sa mu svetom mikročastíc slovami: "Mám pocit, že sa pozerám cez povrch atomárnych javov na základ pozoruhodnej vnútornej krásy, ležiaci pod ním, a dostal som temer závrat pri myšlienke, že má sledovať túto dokonalosť štruktúr, ktoré príroda predo mnou rozprestrela." Profesor Werner Heisenberg sa narodil 5. decembra 1901 a v roku 1932 mu bola ako tridsaťjedenročnému Nobelova cena za fyziku, a to za významné základné práce v oblasti kvantovej mechaniky.
Čo je teda podstatou princípu neurčitosti, ktorý Heisenberg odvodil v roku 1927? Tento vzťah hovorí, povedané trochu odborne, že súčin neurčitosti polohy telesa a neurčitosti jeho hybnosti (to je súčin hmotnosti a rýchlosti telesa) nemôže byť menší ako tzv. Planckova konštanta. Ak to povieme jednoduchšie, znamená vzťah neurčitosti to, že je principiálne nemožné súčasne stanoviť (zmerať) s úplnou presnosťou polohu aj hybnosť. Čím presnejšie meriame jednu zo spomenutých veličín, tým nepresnejšie stanovíme (v tom istom okamihu) druhú veličinu. Proces merania teda nemôžeme spresňovať takpovediac donekonečna, ale má svoje principiálne hranice. Princíp neurčitosti však nemá žiaden praktický význam pri meraní v svete, v ktorom sa bežne pohybujeme, pretože meranie polohy a hybnosti "veľkých", teda makroskopických telies, v podstate nikdy nie sme schopní uskutočniť tak, aby sme sa priblížili k hranici, danej spomenutou Planckovou konštantou. Iná je situácia v mikrosvete, kde stanovujeme polohu a hybnosť elementárnych častíc, ktoré majú veľmi malú hmotnosť a pohybujú sa veľmi vysokými rýchlosťami. Tam sa už prejaví obmedzenie, vyjadrené práve Heisenbergovým vzťahom neurčitosti. Priamym dôsledkom vzťahu neurčitosti je, že v mikrosvete nemôžeme budúci priebeh javov a dejov predvídať s istotou, ale len s určitou pravdepodobnosťou. Kiež by sme boli schopní predvídať aspoň s určitou pravdepodobnosťou aj budúci vývoj na našej politickej scéne...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
