Ecofinu, čiže ministrov financií. (Napríklad naposledy o DPH.) Aj to svedčí dosť o charaktere EÚ. Pondeľňajšia Rada MZV predsa sústredila na seba obrovskú pozornosť. Na programe totiž mala aj vzrušujúci a pre budúcnosť nesmierne zásadný bod - reakciu EÚ na globálnu aféru s karikatúrami Mohameda. Konkrétnou otázkou bol spôsob, akým zareaguje "dvadsaťpäťka" na embargá a vyhrážky proti jednému z členských štátov - Dánsku.
Predohru netreba pripomínať. Na tvorbu kresličov denníka Jyllands-Posten, ktorí si proroka Mohameda vybrali ako ústrednú postavu série karikatúr, odpovedal islamský svet nesmierne preexponovanými a agresívnymi reakciami, ktoré sa vymkli akémukoľvek rozumu a sebakontrole a sú nepredstaviteľné v Európe. Vypálené a vyplienené boli dve dánske ambasády, niekoľko štátov vyhlásilo proti päťmiliónovej severskej krajine obchodné embargá, temer v každej arabskej metropole sa organizovali demonštrácie s pálením vlajok a tupením štátnych symbolov (za mlčanlivého súhlasu či dokonca podpory štátnych orgánov), zopár imámov uvalilo na karikaturistov "fatwu" (čosi ako povinnosť moslima zabiť dotyčného). Atď. Čistý blázinec.
Nech už by boli kresby akokoľvek urážlivé, ponižujúce a pod., vždy ide len o prejavy konkrétnych ľudí, resp. právnych subjektov - novín. Skutočnosť, že zodpovednosť vztiahli na celý dánsky štát, resp. národ, je nielen prvá známka obrovskej duchovno-civilizačnej priepasti medzi islamom a Západom, ale zároveň i najjasnejší dôvod, aby EÚ ako nadnárodná štruktúra, ktorá má dokonca federatívne ambície, sa rezolútne a bezpodmienečne postavila za svojho člena a vzala ho pod ochranu.
A presne toto sa čakalo od Rady MZV. Márne. Vyhlásenie, ktoré sa po hľadaní kompromisu zrodilo, vyjadruje iba "znepokojenie nad udalosťami, ktoré nasledovali po zverejnení karikatúr (...)" a podporuje žiadosť štátov (okrem Dánska i Francúzsko), ktorých majetky boli vyplienené či inak poškodené, o kompenzáciu. A dvíhajú prst - no, no, no, aby sa to viac neopakovalo. Vyjadrenie solidarity "s krajinami, ktorých občania alebo diplomatické zastupiteľstvá sa stali terčom útokov", je už len akási formálna povinná jazda. Smutné je, že do stanoviska sa vôbec nedostali formulácie, ktoré navrhoval český minister ZV Svoboda (a podporoval aj Kukan - veľmi správne). Predovšetkým, únia - ak nemá byť smiešna - mala požadovať od štátov, v ktorých boli napadnuté ambasády či fyzicky jednotlivci, ospravedlnenie. To nie je ani štandard, ale absolútne minimum. Nestalo sa - väčšina krajín EÚ len opäť potvrdila, že vo vzťahu k islamskému svetu sa riadi zištnou, bezhodnotovou politikou.
Veci sa pritom ukazovali ešte horšie. Len veto Čechov a Holanďanov zabránilo, aby sa EÚ - teraz pozor - ospravedlnila za karikatúry!!! To je teda vrchol. Tu nejde "len" o slobodu prejavu, ale ešte o viac. Ako môže štát (únia) brať na seba vinu za činy jednotlivcov??? Ak občan ČR zavraždí Slováka, ČR sa ospravedlní SR? Všimnime si, ako plazivo preberáme cudzí koncept uvažovania... Naopak, krajiny kde sa vyskytli násilnosti a plienenie, sa ospravedlňovať môžu a majú, pretože ich štátne orgány neurobili nič (resp. málo), aby besneniu bránili. Dánske štátne orgány nemohli zasiahnuť proti karikaturistom. Presne tak, ako orgány EÚ nemôžu byť zodpovedné za spôsob, akým občania EÚ užívajú slobodu prejavu.
Hlúpe a nešťastné je, že aby vyhlásenie dokonale "vyvážili", Rada MZV - teda politici! - dáva akési odporučenie k správnemu užívaniu slobody prejavu, "ktorú treba uplatňovať v duchu rešpektovania náboženských presvedčení a vierovyznaní. Vzájomná tolerancia a rešpekt sú univerzálne hodnoty, ktoré by mali všetci dodržiavať". S tým je ten problém, že predsa každý, kto robí v médiách, si toto veľmi dobre uvedomuje aj bez R MZV EÚ a nepotrebuje žiadne politické direktívy. Každý kreslič, redaktor i šéfredaktor dnes a denne zvažuje dôsledky svojich činov. Celkom iste aj personál v inkriminovanom dánskom denníku. Toto je ale otvorený apel, aby sa sloboda vyjadrovania nejako modifikovala vo vzťahu k islamu, aby sme nedráždili hada bosou nohou. Problém však nie je s našou nohou, ale s hadom.
Karikatúra je hyperbola, ktorá zveličením istých vlastností satiricky glosuje nejaký jav či udalosť. Je súčasťou nami chápanej slobody a ak niekto požaduje, aby sme sa tejto techniky vzdali preto, lebo niekto ju vníma ako urážku, ktorou nie je, tak siaha na našu slobodu. A preto je netolerantný - on sám. V tomto zmysle už nejde "len" o slobodu prejavu, ktorú si obmedzujeme aj sami (napr. trestnými paragrafmi o hanobení a pod.), ale o viac - či si necháme vnucovať cudzie pravidlá, zvyky a mravy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
