Sedliakom zakazoval krajinský zákon poľovať a výnimky dával panovník
Kráľ Matej Korvín bol známy poľovník a na území Slovenska poľoval v jeho rôznych lesnatých oblastiach. Je známe, že častejšie chodil do okolia Kysáku, čo zaznamenal vo svojich veršoch bardejovský prelát Žebrácky (z pera prof. Halagu v preklade sme uverejnili ich obsah už trikrát).
O Matejovi Korvínovi ako o veľkom milovníkovi poľovačiek píše aj Ján Čaplovič (1780 - 1847). Spomína štyri dediny v Zvolenskej stolici - ..., ktorým dal výhodné výsady za to, že z nich si vybral sprievodcov - pomocníkov na poľovačky, keď sa počas nich zdržiaval na Zvolenskom zámku. V tejto súvislosti píše o poľovačkách aj to, že Slováci sú práve takí dobrí poľovníci ako Angličania, ibaže každý Slovák nemôže v 19. storočí poľovať. Hoci sú vynikajúcimi strelcami, túto svoju prednosť nemôžu všetci uplatniť iba niektorí. "Sčasti preto, lebo im v tom bráni práca na poli a iná robota, a sčasti preto, lebo im v tom bráni krajinský zákon, podľa ktorého sa v Rakúsku a iných krajinách ríše zakazuje sedliakovi poľovať" - píše Čaplovič.
Poľovaním sa zaoberali len šľachta, mešťania slobodných kráľovských miest, vysokí a panskí úradníci. V dedinách zvyčajne dovolila vrchnosť držať iba niekoľko pušiek, ktoré sa mohli použiť len na ochranu proti lesným psom alebo pri nariadení odstreliť škodlivú divú zver. Najčastejšie to boli medvede a líšky.
K poľovačkám sa viazali povery. Čaplič o nich v knihe "Etnografia Slovákov v Uhorsku" píše: "Ani pri poľovačkách sa Slováci celkom nestriasli povier. Keď nechcú, aby poľovník išiel na lov, zaželajú mu mnoho šťastia na poľovačke a pripomenú mu, či si doma nezabudol soľ. On potom dostane zlú náladu a radšej sa zriekne aj tej najkrajšej poľovačky, lebo pevne verí, že by mu také zaželanie neprinieslo nijaké šťastie. Z toho istého dôvodu sa poľovník stráni stretnúť farára alebo starú ženu. Pokladá ich za najväčšie nešťastie a hľadí sa im zďaleka vyhnúť. Keď niektorý lovec viac ráz strelí pomimo, tvrdo verí, že má počarené. vtedy musí najprv rozobrať celú pušku a poprezerať všetky súčiastky, či v nich niekde neväzí nejaká čertovina. Potom si musí hlaveň pred východom slnca poriadne vymyť, vyčistiť, nabiť patrón, ktorý bol ukrytý niekoľko nocí pod bránou cmitera a najlepšie na Zelený štvrtok zavčas rána vystreliť do slnca. Povráva sa, že po tomto výstrele sa ukáže na nábojnici kvapka krvi, ktorou sa má potrieť ústie hlavne, aby sa zničili bosorácke čary."
Vo väčších mestách boli v 19. storočí poľovníci členmi poľovníckeho spolku, ktorí túto svoju záľubu považovali aj so strelcami, organizovanými v streleckom spolku, za šport. Do druhej polovice 19. storočia napr. meštiansky Strelecký spolok (vznikol v roku 1809) bol jedinou formou športového života. Vychádzal zo stredovekých tradícií (od roku 1520), v ktorých sa okrem športového zápolenia prihliadalo na vojenský výcvik meštianstva pri obrane mestských hradieb. V športovom živote v modernejšom chápaní sa jednak sledovalo pestovanie celkovej telesnej zdatnosti mládeže a jej rozvíjanie pomocou novovznikajúcich športových disciplín, jednak podporoval športové záľuby vyšších spoločenských vrstiev a jednak sa usiloval o udržanie zdravia obyvateľov pobytom v prírode prostredníctvom turistiky.
Paralelne so strelectvom sa rozvíjalo v Košiciach poľovníctvo, ktorého vyznávajúcimi boli zemania, šľachta a bohato mešťania. Poľovnícky spolok, jeho funkcionári a členovia mali aj povinnosti v starostlivosti a dohliadaní nad stavom zvere a členovia Košického poľovníckeho spolku boli vážení občania, ktorí sa venovali aj charitatívnej činnosti, napr. Predseda Advokátskej komory, známy košický advokát Ladislav Aranyossy (1846 - 1907), podnikateľ a obchodník s tokajským vínom Karol Fiedler (1798 - 1864). MUDr. Vojtech Polinszky, prednosta zdravotného odboru košického vojenského veliteľstva domobrany, ktorý propagoval dôležitosť pohybu, pobytu v prírode a streleckého výcviku. Zeman - statkár a verejný činiteľ Ladislav Szalay (1857 - 1924) bol hlavným županom Abovsko-turnianskej župy, predsedom Košickej poľovníckej spoločnosti, predsedom Ligy na ochranu detí. Počas jeho predsedníctva poľovníka spoločnosť prispievala na zlepšenie sociálnej situácie sirôt. Aktivity v Košickom poľovníckom spolku vyvíjal lesmajster Štefan Szönyley (1846 - 1918) okrem iného aj publikačnou činnosťou o lesníctve a poľovníctve. Bol predsedom výboru pre stavbu klimatických kúpeľov a síl v Košiciach - Čermeli v roku 1899, spoluzakladateľom turistického spolku košického vidieka r. 1896 a v rámci neho organizoval aktivity pri úprave ciest a okolia Bankova. Podľa jeho plánov začali upravovať park pri železničnej stanici v Košiciach v roku 1897. Do historickej monografie Košíc prispel kapitulami o lesníctve a poľovníctve a v praktickej činnosti zdôrazňoval dôležitosť spolupráce poľovníctva, lesníctva a turistiky.
Soňa MAKAROVÁ
Foto: archív autorky
Text k foto:
1. Dobová snímka skupiny poľovníkov a rybárov z r. 1897
2. Portrét kráľa Mateja Korvína
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
