súkromne v domácom prostredí, čo bolo úlohou vychovávateliek a učiteľov, ktorí nadobudli vzdelanie v oficiálnych školách. Mnohí z nich sa stávali šíriteľmi vzdelania aj zakladaním súkromných ústavov a u nás aj s vyučovacím jazykom slovenským.

Súkromný ústav pre vzdelávanie slovenských dievčat vznikol v Revúcej v roku 1870. Založili ho Samuel Ormis, A. H. Škultéty, Ľ. Greiner, J. Fakla, A. Tóth a správcom školy bol J. Botto, všetko známe osobnosti slovenského kultúrneho života.

Tento ústav v trojročnom štúdiu poskytoval všeobecné vzdelanie v národnom duchu a praktické zručnosti pre vedenie domácnosti a výchovu detí dievčatám od 9 do 13 rokov (v prvom ročníku pre 9-10 ročné, v druhom pre 10-12 ročné, v treťom pre 13 ročné a staršie).

Ústav mal oficiálny názov "Ormisov dievčenský ústav" podľa Samuela Ormisa, rodáka z Revúcej (1824 - 1875), pedagóga a ľudovýchovného pracovníka. Po praxi vychovávateľa, profesora na bansko-štiavnickom gymnáziu a gymnáziu v Rožňave a Revúcej založil v revúcej okrem tejto školy pre dievčatá Potravný spolok, Meštiansky čítací spolok, Vzdelávací spolok remeselníckych tovarišov, Vzájomnú pomocnicu.

Samuel Ormis vychádzal z diela J. A. Komenského, Kollára a štúrovcov, riešil otázky zásad pri klasifikácii a translokácii žiakov, vyučovania klasických jazykov, dievčenskej výchovy a učiteľskej prípravy. Vypracoval návrh na zriadenie tzv. jednotnej školy (mala spojiť gymnáziá, reálku, učiteľský ústav, hospodársku, vojenské a dievčenskú strednú školu a žiadal, aby sa študenti gymnázií oboznámili so všetkými slovanskými jazykmi. telesná výchova sa mala v jeho návrhu prispôsobiť veku a pohlaviu, u dospelých zamestnaniu a mali sa v nej uplatniť telesné, mravné a estetické prvky. Aj tento ústav, tak ako iné slovenské školy postihol rovnaký osud - zrušili ho.

Autor: som

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.