Šarišskej vrchoviny. Horotvorné procesy v minulosti tu vymodelovali nádherné končiare a malebné údolia. Okoliu dodáva zvláštny ráz aj výbežok Košickej kotliny, tiahnúci sa od Košíc okolo Hornádu a severným okrajom sa dotýka Obišoviec. V okolí sú náleziská vápencov, dolomitov a kremencov.
Nadmorská výška dediny je 297 m, pričom najnižšie položené miesto má 239 m a najvyššie 519 m. Leží na hranici dvoch samosprávnych krajov - Košíc a Prešova a od obidvoch je vzdialená 20 km. Administratívne patrí pod Košice okolie, ale do KSK. Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1289 a jej názov je odvodený od osobného mena Obus alebo Obuš. Vyvíjala sa zo staršej usadlosti. Najskôr patrila pod panstvo Abovcov z Drienova. Postupne sa jej názov formoval na Abos, Abows, Obišowcze a od roku 1920 najskôr do podoby Obyšovce a neskoršie ako Obišovce. Nádherné a strategické položenie lokality lákalo staršie civilizácie, o čom nás presviedčajú bohaté historické, ale predovšetkým vzácne archeologické nálezy. Osada bola vyplienená po tatárskom vpáde a znova zaľudnená. Jej obyvateľstvo sa zapodievalo baníctvo, ktoré sa tam zachovalo ešte v 15. storočí. Na okolí vidno staré otvory šachiet baní, ale aj úlomky rudy.
Obišovce sa sľubne rozvíjali až do morovej epidémie v roku 1645. Vtedy sa čoskoro vyľudnili, ale po ustálení pomerov v Uhorsku po porážke posledného stavovského povstania začiatkom 18. storočia znova nadobudli na význame. K povzneseniu obce prispelo aj vybudovanie železničnej trate medzi Košicami a Prešovom v roku 1870 a najmä to, že v Kysaku sa vytvoril dôležitý železničný uzol, ktorý poskytoval ľuďom prácu.
Po zániku baníctva sa obyvatelia začali venovať poľnohospodárstvu domácej výrobe plátna, ťažbe dolomitov, piesku a kameňa v kameňolomoch. Po druhej svetovej vojne pribudli pracovné príležitosti v energetickom závode "Elekrorozvodne" medzi katastrom Obišoviec a Lemešian, aj v novej prevádzke VkaL/Frucony so sídlom v Prešove na výrobu konzervovanej kapusty, ovocia a zeleniny. Nezanedbateľné miesto v živote obyvateľov obce malo povozníctvo. Cez obec okolo Torysy, Svinky a Hornádu smerovali povoznícke trasy a v okolí Obišoviec neďaleko stredovekého kamenné hradu. Furmani boli často ozbíjaní a aj preto hrad dostal prezývku "Zbojnícky hrad".
V 16. storoší obec patrila šľachticom z Budimíra a Somosyovcom. V 17. storočí Segeyovcom a Fúzyovcom. V 18. storočí Sztarayovcom, Görgeyovcom, Karolyiovcom, Okolicsanyovcom a Medňanským a v 19. storočí Mariassovcom a Péchyovcom. Naposledy tam mali svoj statok Starkovci, ktorí boli nemeckého pôvodu a pôsobili tam až do konca druhej svetovej vojny. Na takú početnosť rodov je v obci pomerne málo historických svetských zariadení.
V roku 1828 mali Obišovce 612 obyvateľov a tento počet sa neustále znižoval, takže v súčasnosti tam býva už len 370 ľudí. Početnosť však zvyšujú chalupári. Obec a okolie zasiahla silná vlna reformácie a v obci v tomto období žije 243 obyvateľov, ktorí sa hlásia ku r. k. náboženstvu a 90 k evanjelikom a. v.
Pozornosti návštevníkov obce neunikne r. k. kostol neďaleko železničnej zastávky, ktorý stojí na kopčeku "Putnok". Kostol je zasvätený Ružencovej Panne Márii, ktorej sviatok a púť spojená s odpustom pripadá na prvú októbrovú nedeľu. Obišovce sú obcou, kde sa koná druhá najväčšia púť r. k. cirkvi košickej diecézy. Pútnici sem prichádzajú okrem už spomínaného dňa aj každú prvú nedeľu v mesiaci. Kostol bol postavený na mieste ešte staršej neskororomanskej stavby, ale počas svojej existencie bol niekoľkokrát prestavaný až dostal barokovú podobu. Jeho najväčšia úprava sa uskutočnila v roku 1888. Od prvej polovice 16. storočia až do roku 1769 ho mala v správe evanjelická cirkev a slúžil aj pre kalvínov. Okolie kostola je prispôsobené na púte katolíckych veriacich.
Po vrátení kostola katolíckej cirkvi v roku 1769 evanjelici nemali svoj kostol a po vydaní cisárom Jozefom II. známeho Tolerančného patentu v roku 1781 si evanjelici postavili v obci vlastný "tolerančný kostol" s malou vežičkou, ale s rozsiahlou hlavnou loďou. Terajšia secesná veža k nemu bola pristavaná až začiatkom 20. storočia. Oltár v kostole je rokokovo - klasicistický s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade. Kostol slúži pre veriacich obce, evanjelikov a kalvínov zo širokého okolia.
K vzácnym historicko - kultúrnym pamiatkam obce patril aj známy Mariási kaštieľ, ktorý bol postavený v prvej polovici 19. storočia v klasicistickej podobe. Je to dvojpodlažná budova, na ktorej sa po roku 1945 urobili rozsiahle zásahy a dnes slúži pre bývanie dvoch rodín Obišoviec. Značne stratil na svojej historickej hodnote. Jeho hlavná fasáda mala rustikálnu podobu a miestnosti kaštieľa sú zaklenuté pruskou klenbou.
Jedna z povestí - a je pravdivá - hovorí, že do Obišoviec často smerovali cesty uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý obľuboval tento kraj a poľovačky na divú zver. Práve tieto náležitosti dodávajú obci dôležitosť, na ktorú by mali byť jej obyvatelia hrdí. Nabudúce sa zameriame na staršiu históriu obce a jej okolia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
