roku, je v súlade s ústavou. Plénum Ústavného súdu SR odročilo zasadnutie na 26. apríla, kedy vyhlási rozhodnutie.
Plénum včera vzalo na vedomie, že predkladatelia návrhov dvoch skupín poslancov, ktorí namietajú rozpor ustanovení zákona s ústavou, i národná rada ako odporca trvajú na svojich stanoviskách z predchádzajúceho pojednávania. Zároveň akceptovalo doplňujúci návrh predsedu ústavnoprávneho výboru parlamentu Jána Drgonca, ktorý zastupuje skupinu 31 poslancov, na rozšírenie podania o nesúlad ďalšieho ustanovenia zákona s ústavou. Podľa sudcu spravodajcu Alexandra Bröstla ďalšie verejné pojednávanie už nie je potrebné.
Zákon o preukazovaní majetku je podľa sťažovateľov v rozpore s ôsmimi článkami ústavy. „Sme za to, aby sa preukazoval pôvod majetku, ale výlučne ústavnými prostriedkami," povedala Katarína Tóthová, ktorá zastupuje skupinu 32 poslancov. Podľa jej názoru o protiústavnosti zákona svedčí aj fakt, že podobnú sťažnosť, ktorá je predmetom toho istého konania, podpísali všetci členovia ústavnoprávneho výboru NR SR. „Nepredpokladám, žeby toľko právnikov sa mýlilo."
Ako uviedla, v prípade podozrenia, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych zdrojov, umožňujú orgánom činným v trestnom konaní zasiahnuť voči podozrivej osobe už existujúce zákony. Podľa Tóthovej zákon ohrozuje okrem iného vlastnícke práva občanov a ďalšie osobné slobody, v konečnom dôsledku aj princíp právneho štátu garantovaný ústavou. Problém vidí najmä v prenesení dôkazného bremena na občana a v retroaktivite zákona.
Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý na pojednávaní zastupoval parlament, hoci ide o spornú otázku, malo by byť v záujme právneho štátu, aby majetok, ktorý niekto získal z nelegálneho príjmu, mu bol odobratý. „Otázka je, akým prostriedkom docieliť prepadnutie takto získaného majetku. Na to môžu byť rôzne názory. My si myslíme, že kritériá ústavnosti sme dodržali." Lipšic si myslí, že by bolo vhodné, keby ústavný súd pri v prípade nálezu určil, „mantinely vlastníckeho práva" a akým spôsobom je možné dosiahnuť „legitímny cieľ parlamentu" zabrániť nelegálnemu nadobúdaniu majetku.
Lipšic odmieta tvrdenia navrhovateľov, že zákon je retroaktívny: „My nekvalifikujeme konanie, ktoré bolo v minulosti zákonné, za nezákonné. To by bola pravá retroaktivita. My chceme dosiahnuť, aby majetok, ktorý bol získaný nelegálne, podliehal sankcii prepadnutia. Keď niekto v tomto prípade hovorí o pravej retroaktivite, mýli si dojmy a pojmy."
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku
Zákon predložil do parlamentu minister spravodlivosti Daniel Lipšic. V druhom čítaní v rámci pozmeňujúcich návrhov predložili poslanci Smeru Róbert Fico, Róbert Madej a Róbert Kaliňák de facto nový návrh. Parlament ho schválil 23. júna 2005, platnosť nadobudol 1. septembra. Návrh zákona podporilo 114 zo 144 prítomných poslancov, traja boli proti, 25 sa zdržalo a dvaja nehlasovali.
Účelom zákona je upraviť podmienky a postup verejnej moci pri odnímaní majetku fyzickým a právnickým osobám, o ktorých súd rozhodol, že ho získali z nelegálnych príjmov.
Na ústavnom súde zákon napadla skupina 31 poslancov zastúpená predsedom ústavnoprávneho výboru NR SR Jánom Drgoncom (nezávislý) a neskôr aj skupina 32 poslancov, ktorú zastupuje poslankyňa Katarína Tóthová (ĽS HZDS).
Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona 6. októbra, pretože podľa jeho názoru mohol ohroziť základné práva a slobody a princípy právneho štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
