tomto mieste mylne označený za šéfa SLK - pardon), tak zo vzbury lekárov zrejme už revolúcia nebude. Niežeby kdesi-tusi nemohol vzniknúť vážny problém, ak ale tento Kováč hovorí, že 5-30, tak realita bude polovičná. Už sa poznáme - aspoň z videnia. To všetko, samozrejme, nič nemení na skutočnosti, že ak by mal len jeden pacient utrpieť kvôli týmto cirkusom vážnu ujmu, tak zo zodpovednosti sa nevyvlečie ani politika.
S väčšou istotou ako včera sa dá tvrdiť, že celá akcia je príspevok SLK do opozičnej volebnej kampane. Už len percentá, ktoré uviedol Kováč, i keby boli presné, dosť jasne hovoria, že vedenie komory nemá takú podporu členstva, aby sa nedalo odporučiť i menej nekompromisné riešenie. Rôzne mediálne ozveny sú jasnou správou, že lekári sú síce väčšinovo nespokojní, ale roztrieštení v názoroch. A - mimochodom - v ktorom štáte sú spokojní s úhradovými zmluvami? V Nemecku, kde ten istý dohadovací proces vrcholil pred mesiacom, pochodovali ulicami desaťtisíce doktorov s heslami "nenecháme si vyhladovať zdravotníctvo" (Reuters, ČTK). Hovoríme o tom Nemecku, kde podiel HDP v sektore nie je necelých 6 percent, ako na Slovensku, ale 11,3. Pričom aj to HDP je iné ako naše a na veci nič nemenia ani o čosi drahšie vstupy. Na tejto strane účtu za zdravie je už veru aj Slovensko blízko k svetovým cenám. Takže tak. A situácia v Česku, kde sa obrat zdravotníctva podieľa na HDP asi 7,5 percentami, je zásadne dramatickejšia. David Rath je už štvrtým (!!) ministrom zdravotníctva v tomto volebnom období a prvý krok, ktorý vo funkcii urobil (presne pred 100 dňami), bola - nútená správa na najväčšiu štátnu poisťovňu. Tiež sa volá "všeobecná".
To všetko, isteže, nie je útecha. Je ale naozaj dôležité vnímať kauzu v kontextoch, aby sme chápali, čo sa deje. Kľúčové je si uvedomiť, že bez ohľadu na množstvo zdrojov v tom-ktorom systéme, doktori sa pri uzatváraní zmlúv naťahujú a bijú s poisťovňami všade. Je fajn počúvať, že im ide o pokrytie nákladov, len sa nesmie zabúdať, že tieto rokovania sú aj o ich príjmoch. V princípe je dlhodobo potvrdené, že akékoľvek množstvo prostriedkov do systému nalejete, vždy bude málo. A to má subjektívne - viď vyššie - ale aj objektívne príčiny.
Tou absolútne kľúčovou je, že objem výkonov, ktorý je akože zo zákona bezplatný a pacienti ho dostávajú "zadarmo" (ak teda nepočítame "Zajacovu dvacku"), nezodpovedá objemu zdrojov v systéme. Teda peniazom, ktoré odvádzame mesačne z príjmov. Môže sa nám to nepáčiť a môže sa nám zdať, že zdravotné odvody sú vysoké akurát dosť, ale na to všetko, na čo máme "zadarmo" nárok, to nestačí. Nárast výdavkov v sektore, najmä čo sa týka liekov a prístrojovej vybavenosti, je každoročne vyšší, než prírastok zaplatených odvodov. Táto nerovnováha je všade - akurát v Nemecku na inej úrovni než na Slovensku. Jedinou cestou a zároveň najväčším dlhom Zajacovej reformy je, že politici sa neodvážili zúžiť rozsah tzv. neprioritných diagnóz, na ktoré by si pacienti priplácali. Legislatíva je pripravená, ale koalícia sa neodvážila a alibisticky nechala rozhodnutie na ďalšiu vládu. A tá, aj keby nebola Ficova, ale nejakým zázrakom lepšia a rozumnejšia, to neurobí opäť.
Ide o politicky najcitlivejšie rozhodnutie, aké existuje. Kým ho niekto neurobí a voličom nepovie, že ak napr. na hazard (automaty, lotérie) minie obyvateľstvo ročne 30 miliárd, ak zisky (nie tržby, zisky!) mobilných operátorov prekračujú ročne 10 miliárd, a podobne, tak sa patrí obetovať viac aj na zdravie. "Zadarmo" by potom boli len naozaj také zdravotné príhody, ktoré inak ako cez poistenie nie je možné pokryť. Zvyšok, napr. stomatológia, by sa presunulo do balíka komerčného pripoistenia. To, čo platíme dnes, sa len tvári ako poistenie, ide ale o normálnu zdravotnú daň, ktorá proste na všetko, na čo sme si zvykli zo socializmu, nestačí. V dnešnom systéme nerozhoduje, koľko kto odviedol, všetci máme - teda z "poistenia" - nárok na rovnaké služby, ktoré sú nedostatkové, generujú (stále) korupciu a vedú k vzburám lekárov. Zajacova reforma nastavila podmienky na zmenu, chýba ale politické rozhodnutie.
Terajší zmätok, ktorý vyvolala SLK, je živá voda pre populistov, čo sľubujú nesplniteľné hlúposti. Volanie Smeru, že nech lekári vydržia a do volieb nevyžadujú platby, lebo potom prídu oni, zázrační liečitelia, a zrušia poplatky, nalejú miliardy z rozpočtu a to tak, že "tí, čo majú priveľa, budú musieť prispievať oveľa viac", je zločin proti pacientom i lekárom. Vzbudzujú totiž falošnú ilúziu, že socialistické recepty, ktoré sú základnou a kardinálnou príčinou permanentného nedostatku v systéme, opäť zafungujú. Nikdy nie. Nepomohlo ani pár zajačích krokov správnym smerom. Nestačia, to je fakt, niet ale väčšieho idiotizmu, akým by bol návrat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
