Dubaja do Indie.
"Prežil som trinásť najbezútešnejších dní svojho života. Keby som nemal satelitný telefón, s ktorým som sa mohol sporadicky kontaktovať so Slovenskom, určite by to na mne zanechalo psychické následky. Morské búrky, piráti, pašeráci a plavba oceánom s pokazeným motorom. Táto kombinácia by v knihe vyzerala melodramaticky, no realita bola strašná. Keď sa nám definitívne pokazil motor, boli sme dvesto kilometrov od bežných námorných trás. Posledné štyri dni plavby až do záchrannej akcie sme nevideli žiadnu loď. Stranou sme sa držali kvôli obsahu nášho podpalubia, o ktorom sa žiadne colné orgány nemali dozvedieť. Až keď som vystúpil na indickú pôdu, uveril som, že už je plavbe naozaj koniec," spomína Rasťo Ekkert.
Keď Rasťo 17. februára vstupoval na malú loď Fateh Samanat, určite netušil, koľko námahy ho bude stáť prekonanie dvetisíc morských kilometrov. Pôvodné odhady totiž hovorili o príchode do Bombaja za 5-6 dní. Nepriaznivé počasie, zastávky pri pakistanských brehoch s nakládkou nafty určenej pre indický čierny trh, platby výpalného pakistanským pirátom a nakoniec úplné pokazenie lodného motora sú len krátkym výpočtom nešťastných udalostí, ktoré nakoniec vyústili v SOS signál s udaním jeho aktuálnej polohy z jeho satelitného telefónu. Produkčnému zázemiu Črepín okolo sveta sa však podarila skoordinovať unikátna operácia. Presvedčili pakistanskú námornú stráž, aby riskovali možné cezhraničné problémy a ťahali Rasťovu loď až do indických teritoriálnych vôd, kým nestretli JOJ-kou zburcované indické námorníctvo, ktoré ho od Pakistancov prevzalo a odtiahlo do najbližšieho indického prístavu Ponbandur, vzdialeného od Bombaja 600 kilometrov.
Jediný, kto z tejto záchrannej akcie nemá radosť, je indický kapitán Fatehu Samant Ahmed, ktorý si v tejto chvíli už pripravuje zdôvodnenia, čo a kam viezol. Ani Rasťo však nie je v očiach indických orgánov bez viny. Hoci ho dubajskí colníci bez problémov pasovo odbavili priamo na Fatehu Samanat, India tvrdí, že preprava nenámorníkov je na týchto lodiach zakázaná. Zdá sa však, že vďaka mediálnemu záujmu indických novinárov a slovenskému veľvyslanectvu v Indii sa tento problém podarí rýchlo vyriešiť.
Už včera po obede Rasťo odcestoval z Ponbanduru vlakom do Bombaja, odkiaľ bude pokračovať ďalej na svojej ceste okolo zemegule. Ako hovorí, "kým neuplynie osemdesiaty deň cesty, nič nie je stratené." K dnešku mu do dňa "D" ostáva na zvyšok cesty ešte 52 dní.
Autor: em
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
