používané každý deň. Vážime si ich až vtedy, keď nečakane prestanú slúžiť svojmu účelu. Mnohé z nich sa ale vyvíjali stáročia, tisícročia, mali pohnuté i veselé osudy. Tento príbeh má názov:

KÁVOVAR A HRIANKOVAČ

Pri vzniku kanvice na kávu a čaj, prvej predchodkyne dnešného elektrického kávovaru, zohrala nemalú úlohu estetika. Popíjanie týchto nápojov bolo totiž spočiatku iba aristokratickou vymoženosťou šľachty a bohatých kupcov, zaťažených na delikátne pokrmy a pekné veci. V pravom slova zmysle, spotrebný dizajn, ako ho poznáme dnes, sa začínal rozvíjať pri odpoludňajšom popíjaní kávy a čaju z elegantných servisov, v salónoch spoločenskej elity 18. stor.

Spočiatku veľmi rozšírené boli kávové kanvice z mosadznej liatiny, cínu a olova, dostupné aj menej zámožným remeselníckym vrstvám. Aristokracia dávala prednosť zásadne bohato zdobeným kanviciam a čajníkom zo striebra a glazúrovaného porcelánu. Popri veľkých finančných rozdieloch medzi elitou a obyčajnými ľuďmi z ulice, však tvar kávovarov a čajníkov ostal rovnaký. Mierne zaoblený, baňatý tvar okrúhleho "Jablka" alebo "Guľky" s predĺženým krčkom a uškom do elegantne pretiahnutého "C". Základná podoba kávovarov a čajníkov bola neskôr v New Yorku upravená na tvar predĺženej hrušky. Dlho bola najpopulárnejším vzorom, určujúcim trend i súčasných kávovarov. V Rusku pretrvávali odlišné estetické normy a zvyky. Prevládal mohutný kotlíkový samovar len pre čaj. Samovar sa však v Európe a v USA nikdy neujal. Pretože nie každý si mohol dovoliť kávovar z drahej liatiny zo striebra a porcelánu, a keď na kávu a čaj už mal, začali sa masovo vyrábať "ľudové" kanvice z pocínovaného plechu, zvonku nezriedka emailované a pekne pomaľované.

Nástupom elektrifikácie na prelome 19. až 20. stor. preniklo do ustálených prvkov bytového zariadenia množstvo úplne nových prístrojov. Ich stvárnenie, pre ktoré ešte neboli vzory, sa stalo cieľom viacerých, dodnes málo známych umeleckých dizajnérov.

Prvý elektrický varič sa objavil r. 1859 v USA. Bola to len obyčajná železná doska na spodku s vyhrievacou elektrickou špirálou. Vznikol takmer súčasne s ponorným ohrievačom na vodu. Praktického rozšírenia sa elektrickému variču dostalo až r. 1891 patentom Schindlera. Jeho elektrický varič s jednoduchým regulátorom a špirálou na ohrev je stále používaný v mierne modifikovanej podobe, pri všetkých elektrických varičoch, známych jedno a dvoj platničkách.

Od variča k hriankovaču bol už len krok. Prvý sériovo vyrábaný hriankovač sa objavil okolo roku 1910 v Nemecku. Jeho základná forma pozostávala z poniklovaného kovového rámu, na podlhovastej, zväčša drevenej doske, slúžiacej zároveň ako podstavec, spolu s izolačnými platničkami z porcelánu, okolo ktorých boli vo vnútri obkrútené výhrevné drôty a páčky na pritláčanie chleba. Hriankovače boli vyrábané v berlínskej firme DEGEA. Kvôli svojej spoľahlivosti a kvalite sa stali veľmi obľúbeným kuchynským doplnkom. Koncom 20-tych rokov minulého storočia tento typ hriankovača dostal konkurenciu v podobe hriankovača fungujúceho na princípe posuvnej a otáčavej mechaniky zabezpečujúcej plynulejšie opečenie chleba.

Spolu s hriankovačmi zvyšovali pohodlie pri raňajkách aj historicky overené kanvice na kávu, upravené do podoby kávovarov. Ich predchodcami boli na sklonku 19. stor. elektricky vyhrievané kotlíky. Skombinovaním dvoch rozličných prístrojov, nádoby na vodu a výhrevnej špirály do klasickej podoby kávovej kanvice s vrchnákom, vznikol kávovar. Prvé pokusné kávovary boli veľmi nebezpečné, kvôli prebíjaniu prúdu. Vylepšenú verziu začali sériovo vyrábať v Nemecku okolo roku 1920, vo firme DEGEA. Jej základný konštrukčný prvok sa dá jasne rozpoznať aj v dnešných moderných varných kanviciach. Kávovar mal jednoduchý strieborný email na nezdobenom povrchu a dodával prístroju výzor nadčasového dizajnu. Takmer rovnaká elektrická kanvica sa dostala na trh v Anglicku, tiež okolo roku 1920 pod názvom PREMIER. Bola zložená z viacerých častí a pripomínala skôr experimentálne keramické nádoby na čaj, používané v čajovniach, ktoré namiesto špirály zahrievajú baňku sviečku.

Pitie kávy a čaju nie je už dávno len aristokratickou vymoženosťou. Paradoxne však práve šľachta so svojím vytríbeným vkusom zaviedla všeobecne ustálený "ľudový" ideál vzhľadu kanvice na kávu a čaj. Je ale otázne, či pri terajších uponáhľaných podmienkach si ten pravý ušľachtilý pôžitok z pitia rannej kávy môže naplno vychutnať aj bežný človek, žijúci všedným pracovným nearistokratickým spôsobom.

Autor: Štefan Lazorišák

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.