značne osvalené stehná.
Základnú jednotku chovného kŕdľa tvorí najčastejšie samec a dve samice. Samec pohlavne dospieva po viac ako troch rokoch života, a to pri hmotnosti 130 až 150 kilogramov; samica asi o pol roka skôr pri hmotnosti 120 až 130 kilogramov. Začiatok znášky v chove ovplyvňujú poveternostné podmienky. Spravidla sa objavuje v marci a trvá do augusta. Prvé a posledné vajcia však nepoužívame ako násadové, ale určíme ich na konzumáciu. Nosnica je fyziologicky na vrchole znášky v treťom až siedmom cykle, kedy od nej môžeme získať približne 60 vajec. Niektoré rekordérky ich ale znesú aj cez 100 kusov s priemernou hmotnosťou 1 000 až 1 800 gramov.
Pri prirodzenom liahnutí sedí na násade zväčša samec, a to 42 až 46 dní. V našich zemepisných šírkach však uprednostňujeme umelé liahnutie. Veľkým problémom počas inkubácie je udržiavať nízku relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá nemá prekročiť 50 percent pri teplote okolo 37 °C.
V zdravom a správne zostavenom kŕdli býva oplodnenosť vajec približne 80- až 85-percentná a liahnivosť je pri správnej technológii na podobnej úrovni. Prirodzený úhyn do odchovu sa pohybuje na hranici 20 percent. Ide zväčša o zvieratá s nízkou hmotnosťou, ktorým chovatelia pomáhali zo škrupiny, alebo jedince s anatomickými deformitami. Oveľa vyššie straty (až 70-percentné) vznikajú v niektorých chovoch v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Najčastejším dôvodom je podchladenie vajec a nesprávne zostavená kŕmna dávka (zažívacie poruchy). Vyliahnuté mláďatá držíme niekoľko dní v uzavretom priestore pri teplote okolo 37 °C. Potom ich premiestnime do kruhovej ohrádky, kde je o niečo nižšia teplota. Podlahu im vystelieme najčastejšie koberčekom, aby neprechladli a "nerozbiehali" sa im beháky. Asi mesačné pštrosíčatá umiestnime do odchovne, kde už môže byť nižšia teplota (v závislosti od poveternostných podmienok). Ale aj tu potrebujú zdroj tepla, pod ktorým sa môžu vyhrievať. Odrasteným pštrosom v zime neškodia ani veľké mrazy, horšie sa ale pohybujú vo vysokom snehu.
Dospelé zviera denne spotrebuje 2 až 2,5 kilogramu priemyselne vyrábaných granulí (určené pre pštrosy). Potrebuje aj doplnok obilnín. Ak je v lete vo výbehu dostatok pastvy, zelené krmivo nemusíme pštrosom zapravovať do kŕmnej dávky. V opačnom prípade im pridávame slnečnicovú miešanku, prípadne lucernu. V zimy sa odporúča podávať kvalitné, nadrobno posekané seno.
Kto sa chce špecializovať na výkrm pštrosov, mal by ich do chovu zostavovať vo veku dva, prípadne tri mesiace, a to od augusta do decembra. Jatočnú zrelosť dosahujú vo veku deväť mesiacov, pri hmotnosti 70 až 90 kilogramov. V chovoch zameraných na znášku sú náklady podstatne vyššie ako vo výkrme, pričom návrat investícií je dlhodobejší. To ale kompenzuje cena za vajcia.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
