aj stokrát lepšie. Strana, ktorá nedávno menila skupenstvo z koaličného na opozičné kvôli hodnotám, naplno predviedla, kde leží jedna zo základných príčin úpadku - nielen slovenskej - politiky.
Na listine, ktorá prestáva byť zaujímavá kdesi na úrovni 22.-23 poradia (v ideálnom prípade - zisk cca 12 percent), obsadil všetky voliteľné miesta do nohy zvetraný kádehácky inventár. Teda personálna dužina, ktorá funguje v politike od začiatku vekov, doplnená republikovými špičkami typu Lipšic. Reprezentácii, ktorú si touto listinou KDH vyberá na ďalšie štyri roky, chýba základný predpoklad zdravia, ktorým je prirodzená obmena kádrov. Skutočnosť, že v hnutí sa nedokáže vygenerovať súťaž, v ktorej by sa presadili nové tváre, nie je jednoducho normálna. A hovoríme pritom o subjekte, ktorý je, ak hodnotíme všetky atribúty, na Slovensku ešte najštandardnejší. Napríklad v tom, že má - na rozdiel od iných - relatívne (na tunajšie pomery) početné a angažované členstvo, z ktorého by sa dalo azda čosi vyťažiť a vybrať. Alebo nie?
Aby nedošlo k omylu: Požiadavka tzv. nových tvárí nemá nič spoločné so sprofanovanou teóriou o výmene lídrov či poslancov, ktorí sa nepáčia nejakej väčšine, čo danú stranu aj tak nevolí a ani nebude (ako napr. kedysi dávno vymysleli v "občianskej pravici" Hagyariho, lebo Langoša ľudia údajne neznášali). Nie je to ani hlúpa Ficova agenda "nových ľudí do politiky", s ktorou prišiel kedysi pred 6 rokmi, lebo všetci politici už údajne sklamali... Nie - ide jednoducho o to, že každý organizmus potrebuje meniť bunky, aby nedegeneroval, ale sa vyvíjal. Aj politická strana. A presne tak, ako je extrém, čo robí Mečiar, že každé štyri roky vymení tri štvrte klubu, tak isto je krajnosťou recyklovať ten istý materiál bez zmeny.
Ešte aj keby 15 poslancov KDH, čo v júni končia, bolo bez viditeľnej chyby. Ale nie je - ani zďaleka. Napr. ten Miklušičák, ktorý má evidentné problémy s alkoholom. Aj on má nový cyklus istý - na 13. mieste. Ako posledné plánoval toto volebné obdobie veterán František Mikloško. Zmenil názor - asi sa mu nechce do penzie. Iste, špeciálne jeho by bola škoda. Ak striedať, tak nie poslanecký a ľudský originál, aký sa nedá imitovať. Škoda, že o polovici klubu KDH sa také čosi nedá povedať. Analýzy pritom ukazujú, že KDH má minimálnu schopnosť oslovovať nových voličov. Už agendu majú postavenú tak, že presviedčajú iba presvedčených. Ale - netrápi ich to. Ani sa nepokúsia nasadiť neopozeraný ksicht. Cudzie nechceme, svoje si nedáme... Hahaha.
Listina KDH je zrkadlo strnulej neschopnosti prirodzene sa obnovovať, hľadať kvalitu a nové impulzy na úkor zásluh a vysedených zadkov. Z krátkeho brífingu, ktorý usporiadali v zostave Hrušovský a tri ženy (Demeterová, Sabolová, Majdová) na prahu zvoliteľnosti, priam vyžarovalo - i napriek snahe potlačiť emócie - aký ľúty boj sa o nominácie zvádzal. Obrovské iskrenie sa dalo tušiť najmä okolo zástupcu bratislavského regiónu, kde sa opäť oživila aféra Bielika.
Umelým problémom je umiestnenie žien na kandidátke, čo KDH zrejme považovalo za potrebné vysvetľovať. Isteže je rovnosť pohlaví dôležitý princíp. A pocit krivdy, ktorý najsilnejšie rezonoval u Košičanky Sabolovej, možno opodstatnený. Pokiaľ ale strana nechce ísť na kvótovanie, čo je nezmysel, nič sa nedá podniknúť s tým, že politika je z podstaty svojej povahy mužské prostredie. Nielen v zmysle "ostrých lakťov" a podobne, ale aj záujmu o veci verejné, ktorý je u mužov silnejší, kým u žien prevažuje súkromie. Predstava, že ľudstvo je rozdelené na dve rivalizujúce skupiny podľa pohlavia a toto členenie musí byť vyjadrené na úrovni politickej moci v nejakom pomere, je úplne scestná. Zníženie percenta osobných preferencií potrebných na "predbiehanie" z 10 na 3, ktoré je novinkou volebného zákona, dáva viac priestoru každému schopnejšiemu kandidátovi "prekrúžkovať" sa až do NR SR. Bez rozdielu pohlavia...
Istotu, že KDH ani v ďalších štyroch rokoch ničím neprekvapí a sunúť sa bude v starých koľajach, ani prípadné zmeny poradia neovplyvnia. Nominačná rada KDH len potvrdila, že hlavným obsahom politiky na Slovensku zostáva istota štátneho zaopatrenia, relatívne pohodlný život za cudzie peniaze. To nie je senzácia ani prekvapenie. Len upozornenie, že i v novom volebnom cykle sa neprestane prehlbovať kľúčový problém slovenského verejného života - uzavretosť politickej triedy a užívanie systému vo vlastný prospech.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
