predajom štátneho majetku oplývajú, zakladajú podozrenia aj o vážnom poškodení chrbtice. Po cirkusoch s Františkom Tóthom je to už druhý príznak, že aj kedysi reformných politikov postihujú pred voľbami choroby, na aké by jeden ani nepomyslel. Horšie ako premiérova kondícia je, že liečenie chrbtice, na rozdiel od kosti, nezaplatí poisťovňa, ale dodatočne my všetci - daňoví poplatníci...
Vladimír Mečiar v nedeľu cez televíziu oznámil, že "zastavenie prevodov štátneho majetku do volieb platí bez výnimky". S nadhľadom sa prenesme cez tú srandičku, že príkaz vydáva ten Mečiar, čo po odvolaní presne pred 12 rokmi, za peknej hviezdnatej noci, na ktorú zvolal tajné zasadanie vlády, prihral kamarátovi Rezešovi pol železiarní... To už je dávno - kto by si pamätal... To, čo nás zaujímať musí, je priamy dôsledok zosmiešnenia ministra Tótha; teda zastavenie nielen predajov v štandardnom zmysle slova privatizácia, ale akéhokoľvek majetku. Kľúčové totiž je, že kvôli blbej SND, ktorej činohre i opere sa Dzurinda rozhodol vliezť až do zadku, takže mu von trčí iba topánka, sa musí postupovať "principiálne": Uznesenie vlády o "neprevodoch" platí pre všetky rezorty, príspevkové organizácie i FNM.
Zásadný a nebotyčný rozdiel medzi transakciami podľa zákona o privatizácii na strane jednej, a zákona o nakladaní s majetkom štátu na strane druhej už bol na tomto mieste vysvetlený. Len pre úplnosť si povedzme, že vôbec nejde o rozdiel formálny, ako ohlupoval premiér v sobotňajšej debate na SRo. Predstavme si napr. domácnosť, ktorá si kúpila nový nábytok. Je jasné, že sa snaží predať starý, lebo ak nespeňaží to, čo už nepotrebuje, tak škoduje. Ak nepredá vôbec, stráca celú hodnotu starého nábytku, ak predá po čase - napr. po pol roku - tak "iba" inflačný rozdiel medzi cenou terajšou a vtedajšou a úroky v banke... Presne do tejto pozície dostáva uznesenie o "zastavení všetkých prevodov" štát; ide o kolos, čo sa z podstaty veci stále zbavuje nejakého majetku, ktorý je nadbytočný a už sa nevyužíva. Mesačne ide o desaťmilióny. Ak sa predaje zastavia - škodujeme všetci.
Áno, je politicky normálne, ak kabinety so slabým mandátom neprivatizujú a neprijímajú rozhodnutia tzv. strategické v tom zmysle, že by viazali napr. ďalšiu vládu, ktorá nastúpi s čerstvým poverením voličov. Rýchle voľby a slabosť v parlamente sú vždy legitímny dôvod sebaobmedzenia menšinových či inak "krívajúcich" vlád aj pri veľkých privatizáciách. Také čosi ale svet ešte nevidel a zem ešte nenosila, aby vláda prestala vykonávať základnú prevádzku a údržbu. Exekutívna moc je predsa aj na to, aby hospodárila so zvereným majetkom, a to čo najúspornejšie a najvýhodnejšie. Tak je to presne napísané aj v zmienenom zákone. Zmrazenie, na ktoré pristúpil Dzurinda (aj s Bugárom), je úplná zvrátenosť a takrečeno explicitný dôkaz, ako dokážu politici škodiť.
Absolútnym vrcholom boli premiérove reči, že to musí urobiť pre "stabilitu", aby "nebol chaos" a pod. Vraj "počuli ste Hrušovského, čo povedal v televízii". Akože chcel naznačiť, že KDH by sa pridalo k odvolávaniu, keby s Bugárom predávali. Nezmysel - a Dzurinda to dobre vie. A aj keby áno, aj tak by zostala jeho vláda v úrade až do volieb, keďže to predpisuje ústava. A niet tej sily v štáte, ktorá by zostavila do júna nejakú náhradnú vládu. Skrátka a jasne: Predvolebný pakt Dzurinda-Mečiar-Fico organizuje národohospodárske škody, a to z absolútne populistických dôvodov.
Dobrý príklad uviedol Pavol Rusko (nech je mu zem ľahká): Do Rimavskej Soboty (či Lučenca?) prišli talianski podnikatelia, aby dotiahli starú dohodu o kúpe akýchsi budov, ktoré už roky ležia ladom bez využitia. Chcú v nich čosi vyrábať a zriadiť údajne až 300 pracovných miest. Odišli s dlhým nosom - uznesenie vlády platí aj v najchudobnejšom regióne, všade. Nebudú tí ľudia pracovať, kapitál, ktorý sme nedávno ešte podplácali miliardovými stimulmi, už nechceme. Načo? Dôležitejšie bolo potupiť Tótha a kurizovať herečkám v SND.
Mikloš vzápätí vyhlásil, že kauzu Rimavská Sobota (LC) budú zajtra riešiť na vláde. Hahaha; Mečiar, viď vyššie, rozkázal, že cez absolútny zákaz prevodov bez výnimky "vlak nejede". Tak to je. Na Slovensku sa vlády chopil parlament a koalícia populistov, čo ide do kampane. Isteže nie je RS (LC) jediný prípad. Desiatky sú - život sa vládnou krízou predsa nezastavuje. Len na Slovensku. Lebo politika, čiže to, ako chcú vyzerať pred svetom Mečiar, Fico a Dzurinda, je dôležitejšia ako čokoľvek na svete. Banda jedna naničhodná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
