vesmír pomocou teleskopu, pracujúceho v infračervenej oblasti. Infračervená oblasť je vlastne oblasť tepelného žiarenia, pričom frekvencia tohto žiarenia je úmerná teplote telesa, ktoré toto žiarenie vyžaruje. Tento týždeň by mala byť nová družica umiestnená na polárnu obežnú dráhu vo výške 745 kilometrov nad zemským povrchom. Po približne dvoch mesiacoch testovania a overovania činnosti jednotlivých systémov začne družica postupne prehľadávať celý obzor. Toto prehľadávanie bude trvať približne pol roka, pričom sa bude vykonávať s oveľa vyššou citlivosťou, vyšším priestorovým rozlíšením a v širšom pásme vlnových dĺžok než to robila doteraz jediná družica podobného typu (britsko-americko-holandská družica IRAS, vypustená v roku 1983). Po tomto prehľadávaní celého vesmíru bude nasledovať desaťmesačné obdobie, počas ktorého bude ružica podrobne skúmať tisíce vybraných astronomických objektov. Tieto objekty budú môcť vedci študovať so zvýšenou citlivosťou a budú môcť vykonať spektrálnu analýzu ich vyžarovania. Druhé obdobie skončí po úplnom odparení kvapalného hélia, ktoré slúži na chladenie teleskopu a ďalších prístrojov na teplotu len niekoľko stupňov nad absolútnou nulou. Po skončení druhého obdobia bude družica pozorovať vybrané vesmírne objekty už len prostredníctvom infračervenej kamery, pracujúcej na niekoľkých vlnových dĺžkach.

Infračervená astronómia pomocou umelých družíc sa zrodila približne pred dvomi desaťročiami. Toto odvetvie astronómie má veľký význam najmä preto, lebo umožňuje odhaliť vo vesmíre aj "chladné" objekty, teda objekty, ktoré nevyžarujú viditeľné svetlo. Takýmito objektmi sú napríklad planetárne systémy , medziplanetárny prach a plyn či vzdialené galaxie, ktoré vo viditeľnom svetle prakticky nemožno študovať. Pomocou infračervenej astronómie možno študovať aj zrod hviezd a galaxií, ktorých "kreačná" energia má vrchol práve v infračervenej oblasti žiarenia. Na programe ASTRO-F sa okrem japonských vedcov podieľajú aj britskí a holandskí vedci. Európska vesmírna agentúra ESA poskytla pre tento program svoju pozemnú pozorovaciu stanicu vo švédskej Kirune. Odborníci ESA poskytnú pomoc pri spracovaní údajov, ktoré družica ASTRO-F získa. Konečným výsledkom celého programu bude atlas "infračerveného" vesmíru, teda atlas, ktorý ukáže celý pozorovateľný vesmír tak, ako by sme ho videli "infračervenými" očami (teda očami, ktoré vnímajú nie viditeľné, ale infračervené, teda tepelné žiarenie). Družica ASTRO-F bude po uvedení do operačného stavu premenovaná na Akari, čo po japonsky znamená svetlo.

Na vývoji družice ASTRO-F sa okrem už spomenutej japonskej vesmírnej agentúry JAXA podieľali aj odborníci z univerzít v Nagoji a Tokiu a ďalších japonských inštitúcií. Na celom projekte sa podieľa aj konzorcium britských univerzít , Holandský inštitút kozmického výskumu a univerzita v Groningene. Na palube družice je chladený teleskop s objektívom priemeru približne 70 cm. Ďalšie dva prístroje umožnia vykonávať podrobné fotometrické a spektroskopické pozorovania zvolených astronomických objektov v 13 pásmach, ležiacich v rozsahu vlnových dĺžok od 2 do 180 mikrometrov. Nová družica umožní odhaliť aj mŕtve hviezdy a tzv. hnedých trpaslíkov, čo sú hviezdy s hmotnosťou menej než 8 % hmotnosti Slnka, ktorých vnútorná teplota nie je dostatočne vysoká na to, aby sa v nich dlhodobo rozbehla termonukleárna reakcia, ktorá je zdrojom energie hviezd (aj nášho Slnka). Družica Akari bude hľadať aj vzdialené planetárne systémy, a to až do vzdialenosti 1 000 svetelných rokov od nášho Slnka. Astronómovia očakávajú že samotné prehľadávanie celého vesmíru povedie k odhaleniu približne milióna nových galaxií. Európska agentúra ESA pripravuje vypustenie družice Herschel, ktorá tiež bude slúžiť na výskum vesmíru v infračervenej oblasti. Na palube tejto družice bude teleskop priemeru 3,5 metra, ktorý bude najväčším a najvýkonnejším vesmírnym teleskopom, aký bol doteraz vypustený. S pokračovaním výskumu v oblasti infračervenej astronómie sa ráta aj vo výhľadovom programe ESA, ktorý má názov Kozmická vízia 2015-2025.