troch susedných krajinách nevolilo. Po 17. júni, kedy má termín Slovensko, región možno úplne zmení svoju politickú tvár. Ako? Toť otázka za milión. Na rozdiel od Poľska, kde voľby vlani na jeseň mali akýchsi favoritov (a jeden z nich aj zostavil vládu), na Slovensku, v Česku (2.jún) ani Maďarsku (9. a 23. apríl) niet takej gule, z ktorej by sa dalo vyveštiť, kto vyhrá a kto utrie nos. Dá sa len toľko, že niekde budú mať aspoň vládu, a niekde - ani to sa podaríť nemusí. Ale poďme pekne po poriadku.
Aj keď u nás máme jasného favorita, ktorý čisto aritmeticky už nemôže prehrať, pravdu mal Lipšic na sneme KDH: "Nezvíťazí ten, kto získa najviac percent, ale ten, kto zostaví koalíciu". Presne tak. Práve na Slovensku s tým máme veľkú skúsenosť. Na vládu, ktorú zostavil nominálny víťaz, si už pomaly ani nepamätáme. Veru - naposledy Mečiar v °94. Neskôr "vyhralo" HZDS ešte dvakrát... Fico má z tohto osvedčeného scenára priam panickú hrôzu, čo dokonca aj verejne priznal, keď mu raz vykĺzlo, že "urobili sme hrubú chybu, že sme pomenovali, s kým nie". Hoci vtedy mal 13 percent a teraz mu hrozí podstatne vyššie skóre, bojí sa až do tej miery, že heslo "nebudeme pred voľbami menovať nikoho" (akože do koalície) povýšil na programovú doktrínu. Dobre mu tak - ešte ho za to vyťaháme za uši. Z povolebných partnerstiev sa utajovaná skutočnosť nerobí nikde na svete.
Ani v Česku a Maďarsku, kde sú "príbuzenské" väzby medzi stranami oveľa zreteľnejšie. Trochu paradox je, že voličom to pri rozhodovaní až tak nepomôže. Najmä preto, že majú politické scény, aspoň čo sa týka vonkajšieho profilu, oveľa štandardnejšie a predovšetkým - kombinácií je menej. Kým na Slovensku má, podľa prieskumov, šancu preskočiť 5 percent až 8 strán, v Maďarsku iba 4, pričom dve z nich to majú nahnuté viac ako u nás napr. KSS či SF. V Česku sa do snemovne dostanú celkom iste 4 subjekty a piaty - zelení - preskakujú čiaru vo výskumoch len v posledných týždňoch.
V Prahe i Budapešti je temer isté jedno: Veľká koalícia, to jest ČSSD-ODS, resp. MSZP (socalisti) - Fidesz, nebude. Zaujímavé je, že kým v Česku to znemožňujú nielen vyhrotené vzťahy, ale aj hlboké programové rozdiely, u Maďarov by sa ľavica a "pravica" na programe ľahko dohodli, ale nenávisť (doslova) dosiahla také rozmery, že veľká koalícia z núdze prichádza do úvahy jedine v tom krajnom prípade, ak by po voľbách odstúpili obaja lídri, Orbán i Gyurcsány, alebo celé stranícke vedenia. Majú ale šťastie, vďaka nízkemu počtu variácií a volebnému systému je to neaktuálne, keďže je de facto nemožné, aby niekto nezískal väčšinu...
Naopak, patový scenár hrozí v Prahe, kde temer s istotou vyjdú z volieb ako tretia najsilnejšia strana komunisti, ktorí sú ako partner do otvorenej koalície nepriechodní (pozoruhodné tiež je, že z vnútropolitických, nie "bruselských" dôvodov). A to je dokonalý blok pre koaličnú vládu, či pod vedením ODS, či ČSSD, keďže na nadpolovičnú väčšinu nemusí stačiť ani partnerstvo jednej veľkej a jednej malej strany. Z porovnania teda vychádzajú najlepšie Maďari, ktorí sa môžu oprieť aspoň o jednu istotu - že nejakú vládu mať budú. Pokiaľ len MSZP a Fidesz neurobia "čistú" remízu, čo je teda asi tak pravdepodobné, ako dvakrát hrať nerozhodne za sebou v basketbale...
Ak bratia Česi voľby spatujú, tak k veľkej koalícii možno nájdu cestu, ale tiež len po odchode lídrov. Takú možnosť už Paroubek (ČSSD) i Topolánek (ODS) dokonca naznačili, len nevedno, či ako reálnu alternatívu, alebo hrozbu voličom, aby nebláznili a prišli k urnám do nohy... V sobotu vyšiel v tlači spoločný článok dvoch premiérov ČSSD, súčasného Paroubka a bývalého Zemana, kde - okrem veľa iného - napísali toto: "Najtragickejšou vecou, ktorá sa môže stať, je prípad, keď sa dve strany spoja do veľkej koalície".
A sme u pointy (ku ktorej sa možno dalo dostať aj jednoduchšie). Kým pravoľavú, resp. "veľkú" koalíciu pokladajú v Prahe za najposlednejšiu z možností, pred ktorou ČSSD jasne uprednostňuje napr. menšinové vládnutie s krytím KSČM, a kým v Budapešti je širokorozchodná alternatíva vylúčená temer absolútne, na Slovensku sa veselo klebetí o "najpravdepodobnejšom", resp. dokonca "optimálnom" riešení: Smer-KDH-(SMK). Teda nemecký model súčasnej kancelárky Merkelovej (SPD-CDU/CSU), ktorý ale vznikol tiež z núdze. Hoci z analýzy vyššie je jasné, že k vyhýbaniu sa tejto možnosti nevedú ani u Čechov, ani u Maďarov pohnútky ušľachtilé, skutočnosť, že model je vnímaný ako vyložene menejcenný na štandardnejších scénach (vrátane Nemecka), je tým najjasnejším dôkazom, že na Slovensku opäť privolávame niečo, čo v budúcnosti trpko oľutujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
