sa podieľalo mnoho slovenských archeológov a historikov. bádanie sa uskutočnilo v období od roku 1961 s prestávkami do roku 1983. Predmetom výskumu boli predovšetkým dve známe lokality katastra. Jedna z nich je na pravej strane Svinky smerom k Hornádu v odbornej verejnosti známa pod názvom Stráža s nadmorskou výškou 483,5 m, ktorá sa rozprestiera na výbežkoch Čiernej hory. Druhá je po ľavej strane Svinky v lokalite zvanej Zamčisko, kde sa nachádzajú zrúcaniny stredovekého kamenného hradu.
K popularite Obišoviec najviac prispela lokalita Stráža s priľahlým vrchom v nadmorskej výške 519 metrov. Pomenovanie Stráža je odvodené od funkcie strážiť. V minulosti to bolo stráženie hraníc, dôležitého územia, ale v našom prípade pravdepodobne išlo o stráženie prechodu cez údolia Hornádu, Svinky, ale aj Torysy, cez ktoré smerovali staroveké a potom aj stredoveké obchodné cesty ďalej na sever až do Poľska. Práve z uvedeného vrcholu sa v stredoveku pri formovaní uhorského štátu prenášali signály ohňom a dymom na Lysú Stráž pri Terni a odtiaľ ďalej na vrchol Sľubice v južnej časti Braniska na strane Spiša.
Na vrchole až po protiľahlú kótu s výškou 519 m sa dodnes zachovali dobre viditeľné stopy po mohutnom okružnom vale, ktorý má dĺžku 1000 a šírku 470 metrov. Medzi valmi sa nachádzalo staroveké hradisko pochádzajúce z neskorej doby bronzovej. Na vybudovanie mohutného valu a ostatnej hradištnej fortifikácie sa použil dostupný prírodný materiál - drevené koly, kamene a zemina. Hradištná lokalita patrí k väčším a jej plocha sa udáva až do 100 ha. Valy boli v niektorých miestach prerušené a spevnené vstupnými bastiónmi, ale aj mohutnými priekopami (šancami). Okružné valy plnili ochrannú úlohu, ktoré mali zabezpečovať ľuďom pokojný život, aby sa mohli venovať poľnohospodárstvu, pastierstvu a spracovaniu rúd. V tom čase sa pre obydlia vyberali vyššie položené lokality, ktoré prispievali k zabezpečovaniu pokoja a istoty.
Staroveké hradisko Stráža pri Obišovciach po niekoľko storočí poskytovalo svoje útočište v rímskej dobe, v 2. - 3. storočí n. l. Po tretíkrát ho upravili a využili starí Slovania v 9. - 10. storočí, čiže v období Veľkej Moravy. To je aj vysvetlenie, prečo sa tam našli mnohé vzácne nálezy z rôznych časových období.
Na hradisku Stráža sa našli vzácne archeologické artefakty, z ktorých spomenieme zlaté mince z čias panovania rímskeho cisára Theodosia, Justiniána a Valeriana. K najvzácnejším nálezom patria kolesá z rímskej kvadrigy s puklicami a nábojom. K uvedenému nálezu známy historik Pavol Dvořák vo svojom diele Stopy dávnej minulosti na strane 27 uvádza tento text: "... Aj slovenskí hérovia mali bojové vozy - svedčia o tom nielen súčasti postrojov, ktoré sa našli na mnohých miestach, no najmä dve veľké kolesá z bronzu, ktoré objavili v 19. storočí v Obišoviach na východnom Slovensku. Žiaľ, stalo sa to priskoro, nikto im nevenoval dostatočnú pozornosť, a tak sa stratili. Jedno koleso zmizlo bez stopy, o druhom sa predpokladá, že sa dostalo do Anglicka, kde ho počas druhej svetovej vojny zničilo nacistické bombardovanie." Vo viacerých prameňoch sa uvádza, že sa nachádza v liverpoolskom múzeu!?
Niektoré odborné publikácie spomínajú, že v okolí Obišoviec sa našiel avarsko - slovanský hrob. Po príchode starých Slovanov na naše územie v ich susedstve južne od našich hraníc sa usadili Avari, s ktorými za zvláštnych okolností spolunažívali aj Slovania. Toto spolužitie pretrvávalo 250 rokov a hranica medzi uvedenými etnikami prebiehala južnejšie od Kočíc. Prienik jedincov avarského etnika do tejto lokality nebolo nič mimoriadne. V lokalite Stráža a Zamčisko sa našli aj ďalšie nálezy z rôznych časových období.
Malebné okolie Obišoviec a Kysaku by malo priťahovať turistov a záujemcov o históriu. Odporúčam čitateľom venovať aspoň jeden deň z víkendu na oboznámenie sa s krásami a bohatou históriou našej dávnej minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
