percent, teraz ich je už polovica. Tých, ktorí sa o prácu uchádzajú vyše štyroch rokov, je o 22-tisíc viac než pred piatimi rokmi. To predstavuje 56-percentný prírastok.
Sociologička Zuzana Kusá hovorí, že dlhodobá nezamestnanosť postihla celé ročníky slovenského "baby-boomu" zo 70. rokov. Podľa nej demografi už v čase, keď prichádzali na svet, vedeli, že v 90. rokoch na pracovný trh príde "priveľa pracovných síl, ktoré nebude ľahké absorbovať a časť z nich bude možno prebytočná".
Ľudia, ktorí sú v evidencii nezamestnaných dlho, majú podľa Gabriely Markovičovej z úradu práce v Prešove aj menej príležitostí na návrat do práce. "A potom nastupujú možné riziká prehlbujúcej sa chudoby".
Dlhodobá nezamestnanosť má aj psychické následky. Markovičová, odvolávajúc sa na štúdie, hovorí, že čím dlhšie niekto nemá prácu, tým horšie sa cíti, aj správa. Väčšina dlhodobo nezamestnaných podľa nej "prechádza až do stavu fatalizmu", keď sa so svojím stavom zmieri. "Vnímajú nezamestnanosť ako niečo, čo im bolo súdené a teda sa nedá zmeniť." Pomoc psychológa preto považuje za nevyhnutnú.
Pomôcť všetkým sa asi nedá. Igor Jakeš z úradu práce v Košiciach pripomína, že kedysi dlhodobo nezamestnaných umiestňovali vo verejnoprospešných prácach "formou pracovného pomeru na dobu určitú".
Markovičová mieni, že zapájať ich do rôznych poradenských aktivít je zbytočné. "Navštevujú ich iba z povinnosti." Najprv je podľa nej potrebné urobiť "solídnu analýzu príčin dlhodobej nezamestnanosti", potom niečo navrhovať.
Ministerka práce Iveta Radičová podľa TASR za riešenie pokladá kombináciu sociálneho systému s príjmom z práce. Aj o dlhodobej nezamestnanosti včera diskutovala na konferencii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý na nej predstavil návrh sociálnej reformy. Problém konzervatívci navrhujú riešiť aj tak, že vláda bude zodpovedať iba za zabezpečenie existenčného minima.
Autor: jč
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
