mzda, teda zárobok po zohľadnení toho, čo si zaň môže zamestnanec kúpiť, oproti roku 2004 vzrástla o 6,3 percenta. Vyplýva to zo štatistík, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad.

Najvyššie platy dostali ľudia v poslednom štvrťroku, keď priemerný plat dosiahol 19 466 korún. Prispeli k tomu najmä vianočné odmeny a čoraz viac využívané trináste platy.

V Česku rástli priemerné hrubé mzdy o 5,5 percenta, čo je najpomalšie tempo od osamostatnenia republiky. Napriek tomu sú na tom Česi stále o dosť lepšie - ich mesačný príjem bol vlani 19 030 českých korún, čo je v prepočte 24 872 slovenských.

Ak by mzdy na Slovensku i v Česku rástli v ďalších rokoch rovnakým tempom ako vlani, v roku 2016 by ľudia na Slovensku zarábali asi o 400 korún viac ako Česi. Dovtedy by boli u nás mzdy nižšie. V roku 2025 by priemerná mzda na Slovensku bola asi 100-tisíc korún, v Česku asi 75-tisíc slovenských korún. Zatiaľ je to fikcia.

Mzdy nie sú kryté prácou

„Štruktúra rastu sa priveľmi nezmenila, stúpajú platy v bankách, vodárňach či elektrárňach, najviac rástli mzdy v rybolove a chove rýb," hovorí analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Dodal, že mzdy rastú aj vďaka čoraz lepšie hospodáriacim firmám, ktoré zvyšujú svoje zisky alebo znižujú straty.

Mzdy na Slovensku rastú rýchlejšie ako produktivita práce. „Znamená to, že ľudia dostanú viac peňazí, než je hodnota ich skutočne vykonanej práce," vraví Šmál. Ak mzdy nie sú kryté reálnymi výkonmi, prispieva to k rasu cien, čiže inflácii. Do hry tu vstupujú napríklad aj odbory, ktoré vo veľkých firmách ľuďom zaručili rast miezd kolektívnymi zmluvami.

V minulosti na to poukazovala aj Národná banka Slovenska, a je to jeden z dôvodov, prečo sa predminulý týždeň rozhodla zvýšiť základné úrokové sadzby.

Aj priemerný topmanažér už má nad 100-tisíc

Vlani sa pritom podľa Štatistického úradu prelomila tradícia, podľa ktorej najviac zarábajú zamestnanci v sektore telekomunikácií. Najvyššiu priemernú mzdu spolu 33 716 korún mali pracovníci vo finančnom sprostredkovaní, napríklad daňoví, poistní či bankoví poradcovia. Tým v porovnaní s rokom 2004 platy rástli najpomalšie. Vo výrobe a rozvode elektriny ľudia zarábali 28,9-tisíca korún, v prenájme nehnuteľností 24,4-tisíca a vo verejnej správe a obrane takmer 24,6-tisíca korún mesačne. Platy v telekomunikáciách na rozdiel od predchádzajúcich období skĺzli pod 30-tisícovú hranicu a priemerná mzda len mierne presiahla 21-tisíc. Vo firmách s viac ako 20 zamestnancami rástli mzdy medziročne o 5 percent a dosiahli 21,3-tisíca korún.

Na Slovensku už existuje vrstva, ktorá zarába viac ako 100-tisíc korún. Sú to vysokí manažéri v IT priemysle, energetike či v bankách.

Slovensko pritom ešte stále trpí fenoménom chudoby, ktorý je hlavnou brzdou lepšieho hodnotenia krajiny medzinárodnými ratingovými agentúrami.