starej "EÚ-15" je priemerný rast HDP 1,6 percenta, v SR a ČR guľatých a tučnučkých - 6.
Rekordný prírastok HDP v ČR i SR obracajú médiá na oboch brehoch Moravy. V titulkoch sa hemžia "tigrie" resp. "tigří" prívlastky. Tri mesiace pred voľbami niet pre vládnu ČSSD, ktorá začína opäť strácať na opozičnú ODS, lepšej marketingovej podpory. Experti analyzujú cifry zo všetkých strán, pričom na Slovensku dominuje aspekt porovnania. Jedných vzrušuje otázka, prečo sme o toľko chudobnejší ako Česi, ak rastieme rovnako, iných trápi zase rébus, ako môžu exbratia držať krok, keď neurobili nijaké reformy.
Údaj o raste HDP považuje väčšina ekonómov za kľúčový ukazovateľ vývoja ako výkonu hospodárstva, tak aj bohatstva krajiny. Výhrady, ktoré dnes odznievajú na Slovensku i v Česku a viažu sa na štruktúru tohto rastu, sú iste dôležité, najmä vzhľadom na ďalšiu prognózu, základnú premisu však nespochybňujú. Tá teda hovorí, že sa približujeme k bohatším členom EÚ. Miklošovi úradníci hneď aj spočítali, že keby sme pokračovali rovnakým tempom a "EÚ-15" tiež, priemer únie dobehneme za 15 rokov... No - o tom potom...
Občana, iste, väčšmi oslovuje obsah vlastnej peňaženky ako webstránka ŠÚ. Ony ale spolu naozaj súvisia; absolútne HDP na hlavu viac-menej odráža rozdiel v životnej úrovni priemerného Rakúšana (Nemca, Švéda atď) a priemerného Slováka. Rast HDP zase bezprostredne ovplyvňuje vývoj v peňaženke, ktorý presnejšie popisuje indikátor reálnej mzdy. Všimnime si tú zhodu - HDP 6 percent, reálna mzda 6,3 (nominálne 9,2) v roku 2005. To isteže neznamená, že tieto dva ukazovatele sú voľne zameniteľné (napokon, NBS už pripomína, že mzdy predbiehajú produktivitu práce). Ale iba diletanti a tí, ktorých oslovuje Robert Fico, môžu na tieto fakt dobré čísla hľadieť bez záujmu resp. tak, že sa ich netýkajú. Na vysokom raste predsa získavajú aj ľudia, ktorým sa momentálne nedarí či dlhodobo zarábajú slabšie. Chudobný Rakúšan je na tom predsa len lepšie ako chudobný Slovák. Alebo nie?
Dôležité pre občana je vidieť čiaru medzi reálnym zlepšením a politickou propagandou. Napríklad, optimizmus Miklošovho úradu - za 15 rokov dobehneme! - sa tvári vedecky (veď to spočítali), je to ale šamanizmus. Z jednoduchého dôvodu: Ak skúmame faktory, prečo rastieme rýchlejšie ako tí, ktorých chceme dobehnúť, tak najväčšia časť rozdielu medzi 1,6 "EÚ-15" a slovenskou šestkou pripadá na nižší základ, z ktorého vychádzame. Slovenské výrobky sú konkurencieschopné aj preto, lebo majú výrazne nižšiu nákladovú zložku. Napríklad, keby naše mzdy boli "rakúske", tri štvrtiny firiem by nielenže neexportovalo, ale okamžite skrachovalo... Nižšia cena práce, nižšia nákladovosť je na otvorenom európskom trhu veľkou konkurečnou výhodou. Čím bližšie sa k ich úrovni ale dostávame, tým nižšiu váhu tento faktor bude mať, keďže Európe sa rok po roku budú približovať aj slovenské mzdy i ceny vstupov. A už len preto je východiskový predpoklad, že my 15 rokov 6 percent, a oni 15 rokov 1,6, metodicky nezmyselný. Nevraviac o tom, že eurolídri už roky sľubujú, že stagnácie bolo dosť a idú rásť. My vieme, že sú v ťažkých, temer už neriešiteľných problémoch, ale stavať 1,6 ako základňu pre výpočet je čistý predvolebný oblbovák.
Samozrejme, to ani náhodou neznamená, že reformy sa na úspechu nepodieľajú. Je naprosto nesporné, že keby nebolo rovnej dane, liberalizácie pracovného práva, zmien v sociálnych dávkach, rast by bol nižší ako 6 percent. Ťažké je akurát vyčísliť, že o koľko. Ak sa pozrieme na Čechov (či aj Maďarov - rast 4 percentá), naozaj sa zdá, že rásť sa dá i bez reforiem. Pri pohľade späť na bohatšiu Európu ale zásadná otázka je, že - dokedy.
V porovnaní s Čechmi, ktorí nereformovali nič, a darí sa im lepšie, sú relevantné dve veci. Po prvé, ich ekonomika je historicky vyspelejšia. Rozdiel, ktorý vidíme dnes, existoval vždy, iba za federácie ho zmierňoval, resp. zakrýval tzv. peňazovod (teda solidárny rozpočet). Vyššie mzdy v Česku sú dané aj rozhadzovačnosťou verejného sektora a krajina sa zadlžuje podstatne vyšším tempom ako Slovensko. V českom raste sú skrátka zabudované aj efekty, ktoré robili na Slovensku "rast" za Mečiara - aj vtedy sa zvyšovalo HDP, akurát ho ťahal totálne neefektívny štátny sektor. Dnes súkromný - tvorí 90 percent HDP. Po druhé, masívna politika tzv. investičných stimulov, ktorá je v analýzach ekonómov kľúčovým faktorom českých 6 percent, začala v ČR s asi troj-štvorročným predstihom a jej efekty takpovediac kulminujú, kým na Slovensku iba začínajú. A toto je zrejme aj správna odpoveď na otázku, že prečo Čechom netreba reformy a aj tak rastú rovnako. Prognóza, skrátka, hovorí fakt pre Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
