Saturnovho mesiaca Enceladus. Snímky týchto erupcií, vyskytujúcich sa v južnej polárnej oblasti mesiaca Enceladus, vyslala na Zem vesmírna sonda Cassini už vo februári 2005, ale vedci si dlho lámali hlavy nad tým, čo je príčinou týchto erupcií a z čoho pozostávajú. Bolo vytvorených niekoľko modelov, ktoré by tento proces vysvetľovali, ale postupne sa od nich upustilo. Zavrhnutá bola napríklad myšlienka, podľa ktorej sú z povrchu mesiaca vyvrhované častice pomocou vodnej pary, ktorá vzniká roztápaním povrchových vrstiev ľadu. Napokon sa vedci priklonili k názoru, že erupcie sú podobné gejzírom na našej Zemi, takže sú pravdepodobne tvorené stĺpcami vody, tryskajúcimi z rezervoárov vody, nachádzajúcich sa nie veľmi hlboko pod povrchom Enceladusa. "Uvedomujeme si, že to, že pravdepodobne máme dôkaz o výskyte vody na telese, ktoré je také malé a také chladné, je radikálny záver. Ak by sme však mali pravdu, rozšíria a tým možné oblasti našej Slnečnej sústavy, v ktorých mohli existovať podmienky, vhodné pre výskyt živých organizmov," povedala dr. Carolyn Porcová, vedúca tímu na vyhodnocovanie snímok zo sondy Cassini. "Predtým sme poznali najviac tri telesá, na ktorých exituje aktívna vulkanická činnosť: Jupiterov mesiac Io, Zem a pravdepodobne Neptúnov mesiac Triton. Sonda Cassini to všetko zmenila a urobila z mesiaca Enceladus ďalšieho člena tohto veľmi exkluzívneho klubu a jedno z najvzrušujúcejších miest Slnečnej sústavy," povedal dr. John Spencer, člen tímu programu Cassini. "Iné mesiace v našej Slnečnej sústave majú vodné oceány pokryté kilometrovými vrstvami ľadu. Na mesiaci Enceladus sú však oblasti vody v kvapalnom stave len niekoľko desiatok metrov pod povrchom", povedal dr. Andrew Ingersoll z Kalifornského technického inštitútu v Pasadene. Prítomnosťou vodných gejzírov na mesiaci Enceladus možno vysvetliť aj ďalšie javy, pozorované sondou Cassini. Keď sa sonda Cassini blížila k planéte Saturn, zistila v jej okolí prítomnosť atómov kyslíka. Vtedy vedci ani len netušili, odkiaľ by tento kyslík mohol pochádzať. "teraz už vieme, že Enceladus vyvrhuje zo svojho povrchu molekuly vody a tie sa štiepia na kyslík a vodík," povedal dr. Candy Hansen z pasadenského Jet Propulsion Laboratoy (Laboratórium prúdového pohonu), ktoré manažéruje pre NASA celú vesmírnu misiu Cassini-Huygens. Pred vedcami stojí teraz celý rad nezodpovedaných otázok. Prečo je mesiac Enceladus v súčasnosti taký aktívny? Existujú na Enceladuse aj ďalšie aktívne miesta? Pretrvávala táto aktivita dostatočne dlhú dobu na to, aby sa vnútri tohto mesiaca mohol vyvinúť život? Vedci budú mať ďalšiu šancu získať podrobnejšie informácie o mesiaci Enceladus na jar roka 2008, keď sonda Cassini preletí približne 350 kilometrov nad jeho povrchom.
Vesmírna misia Cassini-Huygens je spoločným projektom americkej agentúry NASA, európskej agentúry ESA a talianskej vesmírnej agentúry. Možno ešte spomenúť, že Saturnov mesiac Enceladus objavil v roku 1789 astronóm William Herschel. Enceladus má priemer približne 500 kilometrov a odráža dopadajúce svetlo v takej miere, ako žiadne iné teleso Slnečnej sústavy (jeho albedo, teda pomer odrazeného a dopadajúceho svetla, sa blíži jednotke). Povrch tohto mesiaca sa skladá zo starších oblastí, posiatych krátermi, a z mladších oblastí v podobe plošín, zbrázdených zárezmi.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
