viac ako 10 miliónov, aj keď sa konkurenciou železnice znížil príjem za dopravu balíkov poštovými vozmi. Zo štatistiky z roku 1877 sa dozvedáme, že do Košíc prišlo celkom okolo 800 tisíc listov a to 549 tisíc z Uhorska, takmer 200 tisíc z Rakúska a vyše 44 tisíc z cudzích krajín. Košičania odoslali do Rakúska 160 tisíc listov.
Z údajov z roku 1897 je možné konštatovať, že Košičania radšej písali a dostávali listy ako telegramy. Do konca roku 1897 prijala pošta od jedného obyvateľa Košíc 1,3 telegramu, ale 23 listov, 3 doporučené a cenné, 9 korešpondenčných lístkov, 5 tlačív a 3 balíky. Pokiaľ ide o telegramy, na každého pripadal jeden doručený.
Z obratu na dobierku sa zistilo, že košickí obchodníci kupovali v r. 1897 viac tovaru v Rakúsku ako Rakúšania od nich v Košiciach. Naopak, z ostatných miest v Uhorsku nakúpili v Košiciach za 60 tisíc forintov viac tovaru, ako domáci obyvatelia kúpili od mimokošických obchodníkov dobierkovým spôsobom.
V roku 1912 bolo v Košiciach okrem hlavnej pošty na Poštovej ulici 6 poštových úradov a úradovní či skôr zberní, čo nestačilo. Pripravené plány na stavbu trojposchodovej budovy pošty na rohu Hradbovej a Poštovej, o čom sa už uskutočnili konkrétne rokovania, prekazilo vypuknutie svetovej vojny.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.