cesta, ktorá spájala Toryskú, Sekčovskú a Topliansku obchodnú cestu, smerujúcu ďalej na sever do Poľska a odtiaľ až k Baltickému moru. Kataster a intravilán mesta sa rozprestiera v údolí rieky Topľa, ale aj Hanušovského a Medzianskeho potoka. Obklopuje ho Hanušovská pahorkatina, ktorá je súčasťou Beskydského predhoria. V pozadí na juhozápadnej strane sú Slanské vrchy so svojimi končiarmi, z ktorých dominujú: Oblík (932 m) a Čierna hora (1073 m).
Usadlosť nadobudla mestské výsady v roku 1332, ktoré jej udelil kráľ Karol Róbert. Pomenovanie mesta je odvodené od prvého dedičného Šoltýsa nazývaného Hanus a podľa neoverených dokladov pochádzajúceho z Prešova. V prvých rokoch existencie mestečka sa jeho zemepánmi stali mocní a vplyvní Abovci a zotrvali vo svojom postavení až do roku 1346. Nezanechali po sebe výraznejšie historické pamiatky, ktoré by mohli byť stredobodom pozornosti dnešného článku. Po odchode Abovcov zemepanstvo pripadlo ďalšiemu známemu šľachtickému rodu Šóšovcov, ktorým už vtedy patrili soľnovýnosné pozemky s právom ťažby soli v Slanských horách pri Prešove, v dnešnej mestskej časti Solivar. Šóšovci v Hanušovcoch pôsobili tri storočia, od roku 1346 do polovice 17. storočia a značnou mierou ovplyvňovali hospodársky a spoločenský život Hanušoviec a jeho okolia. Najskôr si tam postavili zemiansku kúriu, ktorú neskoršie prebudovali na honosnejšie sídlo s podobou renesančného kaštieľa, ktorý je dodnes vzácnou pamiatkou mesta.
Štefan Šóš v roku 1564 dal na mieste bývalej kúrie postaviť už spomínaný kaštieľ. Ľudia, keď pribudol ďalší, na rozlíšenie ho nazvali "Malý". Postupnými úpravami táto dvojpodlažná stavba nadobudla dnešnú podobu. V týchto dňoch sa na ňom uskutočňujú ďalšie úpravy a nadobudne znova iný výzor. Renesančné sgrafitá sa zachovali len na južnej strane vrcholovej časti kaštieľa. V rušnom 17. storočí bola k nemu pristavená kruhová vežička a kaštieľ okrem obytnej plnil aj obrannú funkciu. Ďalšie prvky obranného charakteru boli postupne odstránené. Dôkaz o tom kedy a kto ho dal postaviť, dokazuje kamenný portál hlavného vchodu, na ktorom sa nachádza nápis v nadpraží: "SÓOS STEPHANUS ANNO 1564".
V 17. storočí sa udiali mnohé historické udalosti a neobišli ani Hanušovce. Časti majetkov sa v meste zmocnili Keczerovci a ďalšie šľachtické rody, z ktorých najdôležitejšiu úlohu zohrávali Dežöfiovci. Nebudem sa zapodievať podrobnou históriou spomínaného rodu, ale považujem za dôležité spomenúť, že v Hanušovciach sa v roku 1667 narodil jeden z najvýznamnejších členov Dežöfiovcov - barón Štefan (1667 - 1742), ktorý sa stal poľným maršalom husárov a po 57 rokoch vojenskej služby sa vrátil do Šarišskej stolice, aby sa usadil na donačných majetkoch vo Finticiach.
Na rozhraní 17. a 18. storočia bol v meste postavený renesančno-barokový kaštieľ, ktorý neskoršie ľudia pomenovali "Veľký". O jeho výstavbu sa zaslúžili dvaja bratia gróf Jozef a Tomáš Dežöfi. Obidvaja boli vojaci - husári a Jozef sa prepracoval až na poľného maršala. Mramorová tabuľa umiestnená na múre vo vestibule kaštieľa podáva uvedené svedectvo o jeho výstavbe.
Je to dvojpodlažná stavba štvorcového pôdorysu s nárožnými vežičkami. Pôsobí mohutným a vznešeným dojmom blokovej stavby bez upevňovacích zariadení, typických pre staršie renesančné kaštiele. Na hlavnej fasáde sú otvorené arkády, ktoré sú medzi sebou medzi vežičkami pospájané. Miestnosti majú klenutý strop s lunetami a bohatou štukou. Strecha kaštieľa je manzardová a vežičky sú zavŕšené zvonovitou podobou strechy. Na kaštieli je aj bohato zdobená okenná štuka.
Okolie kaštieľa od polovice 18. storočia malo charakter terasovitej záhrady, ale v polovici 19. storočia sa tam zriadil park, z ktorého zvyšky sa zachovali až dodnes, ale v minulosti bo podstatne väčší. Historické prostredie značnou mierou narušuje moderná budova kultúrneho domu, ale ozdobou je novopostavený rímskokatolický kostol. V roku 1991 práve uvedená lokalita, kde sa nachádzajú obidva kaštiele a niektoré sakrálne pamiatky bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú zónu Hanušoviec s cieľom zvýšenej pozornosti vzácnym kultúrno-historickým pamiatkam pre budúce generácie. Vo "Veľkom" kaštieli je umiestnené Vlastivedné múzeum okresu Vranov n/T.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
