Ľudská dobrota, láskavosť a solidarita ma vždy dokážu fascinovať a nemusí ani ísť o lístky do rozkradnutej tomboly.
Mestečko Zakopane na severnej strane Tatier má svoje neopakovateľné čaro. Zhmotnilo ho do dlhej uličky od severu na juh hore miernym briežkom. Hlavná komunikácia ľudskej pospolitosti, s množstvom obchodíkov, stánkov s občerstvením a so suvenírmi, konskými povozmi i jednou adrenalínovou atrakciou. V reštauráciách podávajú dvojaký boršč - jeden ako čistú červenú šťavu, ktorú mi žena takmer vyliala na hlavu, keďže JA som jej doporučil, aby si nedávala ťažký mäsový za deväť zlotých, ale len ľahký zeleninový za štyri.
V uličke sa to mechrí ľuďmi, ktorí idú s riflami na tvarohový zákusok, po zemiakovej placke na pivo, z pirôžkov po suvenír, alebo sa len tak tmolia pred lyžovačkou, alebo po sánkovačke. Oddýchnutí, unavení, oťapení, veselí, znudení, nadšení, posilnení ledabylo prešľapujú z nohy na nohu a nemôžu si nevšimnúť smutného psíka, ktorý sedí uprostred ulice na pripravenej deke. Vedľa neho je papundeklový nápis Zbieram na klobásku a pred ním miska s nahádzanými zlotými.
Vlčiak vzbudzuje zaslúženú pozornosť okoloidúcich. Každú chvíľku sa pri ňom pristavia turisti, fotia ho na pamiatku, niečo mu hovoria, vari aj očakávajú, že čosi odpovie, prezradí o svojom utrpení. Láskavým tónom vyjadrujú ľútosť nad tým, že tu v mraze trpezlivo sedí a zbiera peniažky pre svojho pána, ktorý je iste starý a chorý, preto nemohol prísť a poslal svojho miláčika. No a keďže nemá tvár viac ako čokoľvek iné zasiahne naše city, topia sa ľadové srdcia a do misky hádžeme hromadu mincí. Predstava, žeby tento milý vlčiak mal zdochnúť od hladu, je stresujúca a nedala by nám zaspať.
O dvesto metrov nižšie, ako nevydarený pokus o plagiátorstvo, stojí detský kočík. Našťastie v ňom nie je malé dieťa, iba pár fotiek, ktoré ilustrujú zlú situáciu istej rodiny a nápis Pomôžte nám. Štyri malé detičky na nekvalitnej fotografii majú slzu v oku, možno ju spôsobila chorá matka, možno nezamestnaný tato. "Ta to neni nahodou vypočitave?" rozčúli sa turista z juhu i z východu. Veru, je a túto nehanebnosť odhalí každý, lebo v miske nie je ani groš. Predstava, ako tie deti mrznú a hladujú, vôbec nie je stresujúca, lebo nikoho ani nenapadne.
Kto by už dal peniaze na malé deti, keď o kúsok vyššie hladuje taký milý pes?
P.S. Upokojím vás, psík od hladu neumrel. Z krčmy vyšiel mladý chlapík, typický invalidný dôchodca, jedným pohybom vyprázdnil misku a vrátil sa k stolíku s pivkom a rebierkami.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
