Gott, tak si ich nekúpia ani za babku." Lásku k maliarstvu objavil v sebe už ako osemročný. Chodil do školy s kamarátom, ktorého rodičia mali obrovskú knižnicu plnú predvojnových reprodukcií starých a súčasných maliarov. Hodiny si v nich listoval, kým spolužiaci naháňali loptu a venovali sa iným hrám.
Spočiatku maľoval krajinky, ale tie ho onedlho prestali baviť a postupne som sa zameriaval na postavy. Keďže nemal dosť skúsenosti a nápaditosti, najprv iba kopíroval. "Prvé odvážne plátno bola kópia výrezu Sandra Boticelliho Traja králi pred Jezuliatkom. Mal vtedy desať rokov." No a ako to išlo ďalej? Karel Gott na prijímačkách na výtvarnú školu však neuspel. Otec sa potešil a nechal ho vyučiť v ČKD.
Rád pozoruje ľudí na výstavách svojich obrazov. "Niekto sa pozrie a vraví: 'Hmm, pekné' a beží k ďalšiemu. A iný stojí desať minút pred jedným plátnom a ešte sa mu nechce odísť. Vtedy pochopím, že ten obraz má nejakého ducha. Preniesol som ho zo svojho vnútra. Ľudia sa pri preciťovaní delia na povrchných a hlbokých. Tých prvých nemusím. ‚Je dobrá tá muzika?' ‚No, ujde'. A koniec," dodáva Karel Gott.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
