si neuvedomoval rok a pol. Pred internetovými hrami presedel dni aj noci bez spánku. Stačila mu zásoba alkoholom naplnených fliaš, cigarety, zapnutý internet. A čo bolo preňho v tej chvíli najdôležitejšie, pokoj od rodiny. Aby mohol nerušene dobývať virtuálne krajiny, bojovať s nepriateľmi v počítači a pociťovať slasť s pocitu víťazstiev. Keď ho priviezli do Odborného liečebného ústavu na Prednej Hore, vážil len 55 kíl. Prišiel sa liečiť s alkoholizmu a počas prednášky o novodobých nelátkových závislostiach zistil, že je vlastne závislý aj na internete.
Zbrojil a dobýval
Počítač kupovala rodina domov kvôli deťom. Majú osem a dvanásť rokov. Peter netušil, že ho bude používať len on. "Objavil som online strategické hry. Online znamená, že na internete je momentálne pripojená napríklad tisícka ľudí, každý hrá tú istú hru. Dá sa aj komunikovať, to je hra aj rozhovory v jednom. Ešte lepšie ako e-maily. Jedna hra trvá aj tri mesiace. Žil som v úplne inom svete. Ak som chcel dobre hrať, musel som byť čím dlhšie pripojený a hrať. A ja som to chcel. Hral som strategickú hru, pri ktorej si založíte krajinu, máte na výber akú. Ja som si vybral štátne zriadenie, ktoré sa zameralo na boj, fanatizmus, svätú vojnu. Zbrojil som a podmaňoval iné krajiny. Zväčšoval som si rozlohu tej svojej. Mohol som si vybrať partie, spojiť sa s nimi a bojovať spoločne. Toto ma ťahalo".
Bežný pracovný deň Petra už ráno nevyzeral ako normálny. Zobudil sa, sadol za internet, trochu sa pohral, šiel do práce, ale nevedel sa dočkať, keď príde domov. Potom rovno sadal k internetu a hral. Logicky, trpela hlavne rodina. "Si ako malé decko. Nezaujímaš sa o nič iné, len o internet," počul neraz od manželky, ktorá dovtedy pripisovala všetky problémy alkoholu. Nik nemal ani tušenia, že závislosť je kombinovaná. Ovládanie svojej vášne v práci, kde internet nebol, dlho nevydržalo. Zašiel do susednej budovy a zaregistroval sa do tej nešťastnej hry aj tam. A hral už aj počas pracovného času. "Rodinu som už pomaly ani nevnímal. Ale myslel som, že je to kvôli alkoholu. Závislosť na ňom som si uvedomoval."
Online od rána do rána
Peter neoplýva rečníckym umením, no komunikácia počas jeho hráčskych vášní viazla úplne. Nepotreboval kamarátov ani rodinu. Slasťou boli víkendy, keď mladá rodinka odchádzala k svokre. Ale bez Petra. "Normálne som sa tešil, kedy manželka zdvihne kotvy a odíde na víkend preč. Sadol som si, nikto ma neotravoval, deti mi dali pokoj. Otvoril som si fľašu rumu a stačilo mi to. Ráno som napríklad vstal o siedmej, začal hrať a popíjať a od počítača som išiel do postele až na druhý deň o šiestej ráno. Trochu som pospal a zase to isté. Jesť som nepotreboval. Zásoby alkoholu a cigariet som si urobil ešte v piatok. Táto kombinácia psychicky človeka veľmi ničí." Dočasný útlm prišiel až v nedeľu večer, keď sa rodina vracala. Rýchlo všetko poupratoval, bol totiž "skriňový" alkoholik. Žena síce o jeho probléme vedela, ale okolie nie. Odsadol si aj od počítača. Rodine sa však aj tak nevenoval, lebo jeho myšlienky pohlcovala strategická hra.
Deti sa ani nemali možnosť dostať k počítaču. Len keď niečo potrebovali do školy. "Staršia dcéra ma dosť znervózňovala. Stále sa ma niečo pýtala z prírodopisu a ja som ju odbíjal. Povedal som jej, 'čo sa ma takto vypytuješ. Ja som v tvojom veku musel chodiť po knižniciach. Ty máš také možnosti, počítač, stačí ti používať rozum, nájdi si to na internete'. Aj išla. Ale ja som bol z toho nervózny a nevedel som sa dočkať, kedy od počítača odíde." Mesiac pred liečbou sa situácia v rodine vyhrotila. Peter bol s manželkou "na nože", tak radšej išiel do krčmy, s podnapitou hlavou tam hrával šachy, ale čakal, kým rodina okolo deviatej zaspí, vrátil sa a poďho rovno k počítaču.
Keby ste mi zapli internet...
Na Prednú Horu sa dostal na pokraji psychického zrútenia. Svojho aj manželkinho. Nezhody boli prevažne kvôli alkoholu. "Buď by skolabovala manželka, alebo by prišlo k dajakému nešťastiu". Keď v ústave počul prednášku o nelátkových závislostiach, došlo mu, že sa môže prirovnať ku gamblerom, až na to, že jeho hry na internete nestáli veľké peniaze. Momentálne mu internet ani alkohol nechýbajú. "Lebo tu má zmysluplnú činnosť. Ale doma cítil, že v tom prostredí nefungoval a preto išiel k internetu. Tu takú možnosť nemá," vysvetľuje odborník na nelátkové závislosti MUDr. Jozef Benkovič. Peter je na liečení dva mesiace, ostáva mu ešte jeden. Doteraz nevyskúšal, čo by s ním robil pohľad na zapnutý internet. Počas nášho rozhovoru sedíme v miestnosti, kde je od neho počítač vzdialený asi dva metre. "Ale očká mi tam padajú," priznáva a pohľadom uhýba miestu, kde je "bedňa" s monitorom. "Teraz je počítač vypnutý, ale vedľa majú zapnutý. Sem-tam si pomyslím, že keby tak človek mohol ísť ešte aj na internet..."
Hovorí, že je to ťažko opísateľný pocit. "Ak nemám alkohol, nepotrebujem ho. Ale pokiaľ by ste vytiahli fľašu a ponúkli ma, možno by som vypil. A tak je to aj s internetom." Peter v rámci liečenia chodieva do terapeutickej skupiny gamblerov. "Je tam rozdiel, lebo gambleri určite nebudú môcť hrávať hazardné hry, ale novodobé nelátkové závislosti vrátane internetu sú o tom, že tí ľudia sa budú musieť naučiť kontrolovať svoje konanie, žiť iným spôsobom, nie komunikovať prostredníctvom virtuálneho sveta," hovorí J. Benkovič.
Čo bude doma?
Vzťahy s rodinou sú na bode mrazu. "Toho sa obávam najviac. Narušili sa všetky citové väzby. Komunikujeme aj teraz, ale neviem, ako to bude fungovať, keď odtiaľto vyjdem," priznáva strach Peter. "Teraz som viac nepokojný, než pred liečbou. Lebo až tu si uvedomujem dôsledky svojich závislostí. No všetci závislí potrebujú podporu v rodine. Ak ju nemajú, znamená to vari najväčšie riziko návratu k predchádzajúcemu spôsobu života. Viem, že mi moji nebudú dôverovať, najmä spočiatku. Ale veľmi si želám, aby sa to napravilo. Určite by to pre mňa bolo veľké percento úspechu." Ak niekto hľadá odpoveď na otázku, prečo vôbec Peter dospel do stavu závislosti, či už na alkohole, alebo na internete, jednoznačná neexistuje. Môže to byť v nedostatočnej komunikácii v rodine, v pocite nepotrebnosti, kvôli izolácii od spoločnosti. Hľadal únik z nelichotivej reality.
"Proces liečby je aj o tom, aby človeka pripravil na život v abstinencii a na disciplínu, ktorú v reálnom svete musí dodržiavať. Potom je to už len na ňom, aby to dodržiaval a funguje to. Jasné, že niektoré rodiny podporu neposkytujú, nevládzu ďalej a dochádza k rozpadu rodiny. My sa postavíme s klientom tomuto faktu čelom a hľadáme riešenie, aby nezlyhal a nerecidivoval. Buď pôjde do resocialiačného zariadenia, kde prebieha doliečovanie, alebo sa úzko nakontaktuje na nás, zabezpečí si prácu, ubytovania a tiež to funguje. Musí však chcieť a psychicky sa pripraviť, stanoviť si ciele a hodnoty," hovorí lekár Jozef Benkovič.
Peter nevie, čo bude ďalej doma, ale jedno vie stopercentne. "Svojim deťom by som sa hrať na internete nedovolil. Teraz už nie". A to isté odporúča aj všetkým mladým ľuďom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
