Stovky lokomotív z Rakúsko-Uhorska
Peter BOMBARA
Pre náročnú horskú trať cez rakúsko-uhorské pohorie Arlberg navrhol pred vyše sto rokmi konštruktér Gölsdorf výkonné parné lokomotívy odvodené od radu 60. Pôvodné stroje sa stali menej vyhovujúcimi kvôli stúpajúcim hmotnostiam rýchlikov a snahám jazdiť rýchlejšie. Nové lokomotívy sa podobali na predchádzajúci typ, ale boli silnejšie a mohutnejšie. Mali štyri spriahnuté dvojkolesia a nový druh výkonnejšieho kotla. V roku 1897 sa ukázal byť najväčším lokomotívnym kotlom v Európe. Dvojvalcový združený parný stroj fungoval na mokrú paru. Vysokotlakový valec mal priemer 540 mm, nízkotlakový 800 mm, zdvih piestov predstavoval 632 mm, tlak pary 13 barov, priemer hnacích a spriahnutých kolies 1258 mm a kolies behúňa 830 mm. Kotol mal výhrevnú plochu 250 m2 a rošt 3,91 m2. Lokomotívy s hmotnosťou v službe 68,5 tony (adhéznou 57 ton) dokázali dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 60 km/h. V období od roku 1897 do roku 1918 sa ich postavilo až 783. Po vzniku prvej československej republiky došlo k preznačeniu niektorých na rad 434.0. Zároveň sa do roku 1921 vyprodukovalo ďalších 71 exemplárov. ČSD ich postupne prerábali na zdvojené lokomotívy s prehrievačom pary radu 434.2. Dlhoročná výroba priniesla veľa úžitku a propagácie spoločnosti První českomoravská továreň na stroje v Libni (neskôr ČKD), lokomotívke Sokolovo. Vek a vydarená konštrukcia predurčuje týmto lokomotívam osud, že nikdy neostanú zabudnuté nielen priaznivcami parnej trakcie.
Autor: MVDr. Ľubomír DZINKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
