Influenzavirus A. Vírus v truse prežíva 30 dní pri teplote 40 C, alebo 7 dní pri 200 C, pri izbovej teplote na slame vírus prežíva 28 dní a na vajcovej škrupine 8 dní. Vírus je schopný určitý čas prežiť aj vo vode, je stabilný pri pH 7 8, ale kyslé prostredie ho ničí. Z dezinfekčných prostriedkov je proti vírusu účinný luh sodný o koncentrácii 2 4 %, chlórové vápno 2 4 %, chloramín B 4 8 %.
Vírus vtáčej chrípky vyvoláva u hydiny dve rôzne klinické formy. Vysokopatogénna vtáčia chrípka je vyvolávaná len niektorými vírusmi podtypov H5 a H7. Tieto spôsobujú systémové infekcie, obvykle je pozorovaný náhly úhyn, choroba je extrémne nákazlivá, úhyn v rámci kŕdľa je až 100 %. Nízkopatogénnu vtáčiu chrípku môžu vyvolávať vírusy patriace všetkým H podtypom, vyvolávajú len miestne infekcie, s miernejšími klinickými príznakmi ako sú mierne dýchacie príznaky, problémy so znáškou.
Dĺžka inkubačnej doby závisí od viacerých faktorov, ako je množstvo a patogenita vírusu, cesta infekcie a druhová vnímavosť. Prvé klinické príznaky po nakazení sa objavia od niekoľkých hodín až do 3 dní.
Hlavnými klinickými príznakmi tohto ochorenia u hydiny je strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, postihnuté jedince sa zhlukujú pod tepelným zdrojom, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška. Objavujú sa respiračné príznaky ako kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok a výtok z nosových otvorov. Vyskytujú sa aj hnačka, kŕče, poruchy pohybu a strata plachosti. Vírus sa z organizmu vylučuje trusom a sekrétmi horných dýchacích ciest - kvapôčkami, kašľom a kýchaním.
Jedným z možných spôsobov prenosu vtáčej chrípky na hydinu a farmové chovy vtákov je prenos z voľne žijúcich vtákov, hlavne z vodného vtáctva. Pravdepodobnosť nakazenia domácej hydiny od voľne žijúcich vtákov záleží na mnohých faktorov, ako je vzájomná geografická poloha chovu hydiny k migračným cestám voľne žijúcich vtákov, druh hydiny, spôsob chovu a úroveň biologickej bezpečnosti v chove. Chovy s voľným výbehom predstavujú kategóriu s vyšším rizikom možnosti nakazenia, lebo predstavujú kontaktný bod z prírodného zdroja na domáceho hostiteľa. Toto riziko je ešte vyššie v prípade, keď je voľný prístup k vode a krmivu a v chove sú chované druhy vtákov, ktoré vábia voľne žijúce vtáctvo, napr. kačica a hus.
Poštové holuby nepredstavujú závažné nebezpečenstvo pri šírení vtáčej chrípky. Experimentálne dôkazy naznačujú, že je veľmi ťažké infikovať holuby s chrípkovými vírusmi, avšak možnosť, že holuby môžu prenášať pasívne vtáčiu chrípku nemožno vylučiť.
Preventívne pred zavlečením tejto nákazy, by mal každý chovateľ zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť vodného vtáctva s hydinou. Zabezpečiť prísne oddelenie vodnej hydiny od ostatnej hydiny. Dodržiavať nákup hydiny len z registrovaných fariem so stálym veterinárnym dozorom. Novo nakúpenú hydinu umiestňovať do priestorov, ktoré boli vopred vyčistené a dezinfikované. Hydinu vo voľnom výbehu kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou, ktorá je určená pre hydinu.
Autor: MVDr. Ľubomír DZINKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
