uložili do hrobu pod obľúbenou lipou, kde po prvý raz pobozkal svoju manželku, študentskú lásku Mirjanu Markovičovú. Hrob je označený jednoduchou žulovou doskou s menom v cyrilike a rokmi: 1941
Miloševiča pochovali po rozlúčkovom obrade pred budovou zväzového parlamentu v Belehrade, na ktorom sa podľa polície zúčastnilo asi 80 000 ľudí. Miloševič (64) zomrel 11. marca v cele haagskeho tribunálu OSN, ktorý ho štyri roky súdil pre obvinenia zo zodpovednosti za vojnové zločiny spáchané počas balkánskych konfliktov z 90. rokov. Rakvu s telom Miloševiča vystavili na pódiu pred parlamentom - na rovnakom mieste, kde sa 5. októbra 2000 začala veľká demonštrácia, ktorá viedla k pádu jeho režimu.
Napriek tomu, že obrad bol po formálnej stránke súkromný, niesol viaceré znaky štátneho pohrebu, ktorý srbská vláda odmietla zorganizovať. Rozlúčka, vysielaná srbskými televíziami v priamom prenose, sa začala minútou ticha, po ktorej nasledovali prejavy viacerých popredných funkcionárov SPS a ultranacionalistickej Srbskej radikálnej Strany (SRS). V dave sa objavili aj fotografie bývalých bosnianskosrbských lídrov Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča, najžiadanejších haagskych obvinených.
Na pohreb prišiel aj bývalý americký minister spravodlivosti Ramsey Clark, dlhodobý Miloševičov podporovateľ, ktorý je teraz v tíme obhajcov zvrhnutého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Na belehradskom obrade sa v slávnostných uniformách objavilo viacero penzionovaných dôstojníkov armády, vrátane Dragoslava Ojdaniča, ktorého haagsky tribunál v máji 1999 obžaloval spolu s Miloševičom v súvislosti s konfliktom v Kosove. Tribunál Ojdaniča do otvorenia procesu prepustil na slobodu. V uniformovanej čestnej stráži bol aj Aca Tomič, bývalý šéf vojenskej rozviedky, považovaný za hlavného ochrancu generála Ratka Mladiča. Ministerstvo obrany v reakcii na účasť penzionovaných dôstojníkov vyhlásilo, že dotyční nemajú právo nosiť na verejnosti uniformu a porušili zákon.
Niektorí vodiči, ktorí autami prechádzali okolo smútočného zhromaždenia, trúbili na klaksónoch a robili obscénne gestá na stúpencov Miloševiča, väčšinou ľudí v strednom veku. "Všetky belehradské námestia by boli príliš malé pre všetky obete Miloševiča a jeho vlády," vyhlásil minister zahraničných vecí Srbska a Čiernej Hory (SČH) Vuk Draškovič, ktorý bol za vlády exprezidenta dvakrát terčom atentátu. "Dnes bol oslavovaný vrah a jeho zločiny," dodal.
Odporcovia Miloševiča neskôr na Námestí republiky narýchlo prostredníctvom esemesiek zorganizovali protidemonštráciu, na ktorej sa zišlo asi 3000 ľudí. Účastníci, väčšinou mladí ľudia, mávali pestrofarebnými balónmi, pískali, tancovali a kričali: "Je preč." Niektorí pálili fotografiu Miloševiča a dostali sa do krátkej potýčky so stúpencami Karadžiča, ktorí sa pokúsili zhromaždenie narušiť.
Miloševičova dcéra Marija vyhlásila, že v krátkom požiada o exhumáciu otcovho tela, aby mohla usporiadať "riadny pohreb" v Čiernej Hore, kde žije a kde majú Miloševičovci korene. Požarevacký dom zdedila Markovičová po svojich rodičoch. Marija, ktorá s matkou dobre nevychádza, pre čiernohorský denník Dan zdôraznila, že dom patril jej pradedovi Dragomirovi Miletičovi, ktorý nie je v pokrvnom vzťahu s Miloševičom. "Nedovolím, aby môj otec ležal na nejakom cudzom dvore," povedala.
Autor: Požarevac/Belehrad (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
