vypadnutí.
Sklamaný?
- Vôbec nie. Považujem za úspech, že som sa v mojom veku dostal tak ďaleko.
Čo ti dal pobyt vo Vile?
- Po dlhom čase som sa opäť trošku cítil ako na vojne, ale bola to iba taká polovičná vojna.
Čakal si, že vypadneš?
- Vedel som, že ten čas príde. Mohol som si síce vybrať slabšieho súpera, ale chcel som, aby Slovensko videlo, že nie som falošný.
Kto sú ti slabší súperi?
- Mená neprezradím, uvidíte sami, tí slabší začnú teraz vypadávať.
Ľutuješ nejaký čin, ktorý si spravil vo Vile?
- Nemám čo ľutovať. Užil som si to, aj som si "vyťal". Pre mňa to bola fantastická skúsenosť.
Čo ti nebude vôbec chýbať?
- Čakal som, že zažijem väčšiu bojovnosť. Niektorí tam boli ako z cukru. A keď som ich vyťahoval z postele, alebo ich chcel rozhýbať, tak ja som bol ten najhorší. Bol som ako Július Fučík - sám proti všem. Jeden deň ma nenávideli, druhý bolo všetko v pohode. Veď aj tieto palce som si zrežíroval sám, oni ani teraz nebudú vedieť, koho majú označiť. Budú sa krútiť ako hadi v kýbli.
Stretneš sa so synmi z predchádzajúceho manželstva?
- Dvere majú otvorené. Ak budú chcieť, tak prídu.
Autor: em, www.vyvoleni.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
