minulý týždeň zaujímavý album duetov. Okrem toho sa venuje fotografovaniu a najbližšie sa chystá do Benátok fotiť Ivu Kubelkovú. My sme sa s ním rozprávali na krste nového albumu jeho kamaráta a speváka Petra Muka.
Prednedávnom vyšiel váš nový album, na ktorom sa nachádzajú duety so slovenskými spevákmi. Ako vznikol tento nápad?
- Vznikol asi pred pol rokom, lebo som mal naspievané nejaké duety s Jožom Rážom, Vašom Patejdlom a s Jankom Ledeckým. Povedal som si, že dotočím ďalšie pesničky, a tak vzniklo ešte sedem nových. Duety s Petrom Jandom, Petrom Mukom, s Igorom Timkom, Zuzkou Smatanovou a s Petrom Bende. Tento projekt vznikol viacmenej na priateľskej báze, aj keď vznikal veľmi ťažko, lebo sme ho točili v troch štúdiách. Začínali sme v Ostrave, potom sme pokračovali v Prahe, u Petra Jandu a dokončili sme ho v Bratislave.
Zo ženských interpretiek sa tam objaví jedine Zuzka Smatanová. Prečo práve ona?
- Zuzka je zvláštny prípad... Bol som členom poroty v Coca Cola Pop Star, keď sa prvýkrát objavila. Ako šéf poroty som mal oproti ostatným dva hlasy. Na poslednú chvíľu však nemohli prísť zástupcovia dvoch rádií z Prešova, a preto sa stalo, že nakoniec som mal štyri hlasy. Všetkých som prehlasoval, lebo som veľmi chcel, aby vyhrala Zuzka Smatanová. Texty si píše sama a nie je klasická speváčka, v tom zmysle, že ja sa budem obliekať a vy mi budete písať piesne. Ona je presne ten typ ako Cheryl Crow alebo Alanis Morissete.
Dnes sa nachádzame na krste albumu Petra Muka, a napriek tomu, že sa stanete krstným otcom jeho nového albumu, nebude to po prvýkrát. Aký máte vzťah ku krstom vo všeobecnosti?
- Predovšetkým musím povedať, že vždy je to česť pre muzikanta, keď môže krstiť nejaký album. A keď ma o to požiada kamarát, ako je Petr Muk, tak pre mňa je to samozrejme veľká česť. Teším sa na to!
Vy ste okrem iného krstili aj básnickú zbierku. Ako k tomu došlo?
- To bol môj kamarát zo stredoškolských alebo vysokoškolských čias, to už si napamätám. Ako spievam v piesni "Chráň svoje bláznovstvá", mám rád ľudí, ktorí robia to, čo ich baví a je jedno, či má niekto záhradku alebo si píše básničky. Takže vždy poviem áno.
O vás je známe, že máte rád experimenty. Brali ste zo začiatku aj fotografovanie ako nejaký experiment?
- Áno. Moja prvá fotka bola taká, že som ju musel nazvať: "Portrét Ibrahima Maigu v margecanskom tuneli" a odvtedy som s tým začal experimentovať, a tak trošku som sa naučil fotiť. Dnes fotím pre Playboy, aj v Rusku, aj v Čechách, Brazílii a na Slovensku. Veľmi ma to baví. Fotím kalendáre a hlavne fotím prírodu v tvare ženy.
Fotografovanie so sebou prináša napríklad aj cestovanie. Dalo by sa povedať, že vám otvorilo nové obzory?
- Pekná otázka. Minulý rok som bol v Singapure a agentúre, ktorá tam zastupuje profesionálne modelky som odprezentoval svoje fotky cez svoju webovú stránku. Oni povedali áno, v poriadku, môžete pre nás nafotiť nejaké modelky. A dostal som dve najkrajšie modelky na celý jeden. Pre mňa je to obrovská satisfakcia, pretože fotografické remeslo je strašne ťažké, podobne ako muzikantské.
Vy ste v roku 1985 vyhrali Zlatého slávika, ako sa pozeráte dnes na tieto súťaže, či ankety?
- Dobre. Myslím, že vždy to "vyčistí" určitú časť záujemcov o pop-music, ktorí tam nepatria, a to je dobre. Nakoniec, to je vidieť aj na SuperStar. Môj kolega Habera a Laco Lučenič veľmi rýchlo tých ľudí vyfiltrujú. Strašne veľa ľudí si o sebe myslí, že vie spievať, ale nemajú na to. Sú takí, ktorí by sa chceli len obliekať, majú jasnú predstavu o svojom imagei, ale nemajú poňatie o tom, čo chcú spievať a nie sú sami za seba. Na rozdiel od Zuzky Smatanovej alebo No Name, ktorí majú jasný rukopis, jasné poslanie. Tie pesničky sú úžasné a mapujú pocit svojej generácie. A na to je dobrý aj Zlatý slávik. Je to neúprosná anketa a tak to má byť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
