92-percentnej účasti získal doterajší bieloruský prezident Lukašenko 82 percent hlasov. Na rekordy, aké dosahovali - aj na Slovensku - komunisti, síce tento Bielorus nemá, ale úprimne sa snaží. Skóre hovorí za všetko - 82 percent nedosiahol v normálnej demokracii nikto.
Dobrá otázka je, prečo by nás situácia v Minsku, ktorá je navyše neprehľadná, mala veľmi zaujímať. Diktatúr je predsa na svete dosť, zrejme viac ako 50, navyše väčšina z nich tvrdších a horších, občas aj podstatne, ako Lukašenkova. Odpoveď, že Bielorusko je v Európe, je síce zemepisne správna, ale inak trochu farizejská; ak berieme vládu ľudu, slobodné voľby a právny štát ako univerzálne hodnoty, tak nám musí ležať univerzálne rovnako na srdci, či sa pošliapavajú na tom či onom kontinente. Ale nie sú si všetci ľudia na tejto zemeguli rovní? Irán je síce dvadsaťkrát vzdialenejší, ale bezpečnostne asi stokrát väčšou hrozbou ako Lukašenkov režim. Život v Bielorusku, pri všetkých nedemokratických obmedzeniach, sa omnoho väčšmi približuje Slovensku, ako napr. Kube či nebodaj severnej Kórei. Napokon, ak nám, všetkým demokratom, tak veľmi záleží na slobode bieloruského ľudu, odkiaľ sa berie toľko kritiky a odporu k irackej operácii "koalície ochotných" na čele s USA? Aha - demokracia sa nerozširuje vojenskou silou. Takže ľudské práva sú síce vysoko, ale zvrchovanosť tyranov a diktátorov ešte vyššie. Alebo ako?
Takto: Bielorusko je "štandardná" diktatúra, resp. krajne neliberálna demokracia (podľa definície Fareeda Zacchariu). A ak máme takú veľkú starosť o slobodu a blaho bieloruského ľudu, akú prejavujú západné vlády, mimovládky i nadácie, niet jediného dôvodu, aby rovnako nezúfali a nekričali v prípade iných autokracií či dokonca tyranií. Dnes a denne sme svedkami, že sa tak nedeje. Príklady by zabrali zvyšok textu.
To neznamená mávnutie rukou. Tlak proti Lukašenkovi, požiadavka skutočne slobodných volieb je absolútne v poriadku a ak vstúpime do pásma relativity, tak je prijateľný aj argument, že Európa je región s inými parametrami a očakávaniami od vládcov, než Ázia či nebodaj Afrika. K pravde o Bielorusku ale patrí aj to, že mnohé vlády, nadnárodné spolky (EÚ!), organizácie a aktivisti si na príležitosti zvanej Lukašenko kompenzujú resp. čistia svedomie za dvojtvárnosti, alibizmus, pokrytectvo (Čína - obchod!) vo vzťahu k mnohokrát horším a odpornejším režimom.
Preto je dnes Bielorusko na titulných stránkach aj všetkých slovenských novín. A my si môžeme len pripomenúť a sympatizovať napr. s vyjadrením istého predstaviteľa bieloruskej opozície, ktorý sa na jeseň 2003 (denník SME) posťažoval, že "návšteva pána Fica sa v Minsku komentovala ako oficiálna parlamentná návšteva a (...) naša propaganda ju využila ako dôkaz úspešnej zahraničnej Lukašenkovej politiky". Iste sa nedá napísať, že Ficovo vystúpenie v štátnej televízii, ktoré sa konalo pri príležitosti tejto "návštevy", vyhralo Lukašenkovi voľby. Fakt je ale ten, že "z Európy prichádzajú do Bieloruska len inšpekčné návštevy, ktoré v žiadnom prípade nekontaktujú náš falošný parlament, akoby šlo o fungujúcu, demokratickú inštitúciu" (ten istý predstaviteľ).
Áno, najpopulárnejší slovenský politik, ktorý by mal podľa všetkých prieskumov vzísť z volieb ako zostavovateľ vlády, má zvláštnu slabosť k Lukašenkovmu režimu. To potvrdil aj o dva roky neskôr návštevou na akejsi recepcii na bieloruskej ambasáde v Bratislave. Ako jediný zo slovenských politikov. (Zároveň treba povedať, že by sa mu to nepodarilo, keby Kukanova diplomacia nenadviazala od januára 2004 s Minskom vzťahy na najvyššej úrovni. To je absurdné a nevysvetliteľné - pravdepodobne bolo potrebné vytvoriť miesta pre nejakých straníkov, čo vedia len rusky.)
Podľa nezávislého prieskumu, ktorý bol zverejnený včera, za Lukašenka nehlasovalo 82, ale len čosi viac ako polovica - 43 percent - voličov. Aj keby to bolo, povedzme, 73, aj tak je to podvod ako hora. Ak sa všetci v Európe zhodujú, že voľby boli sfalšované, treba zvoliť nie diplomatické nóty, ale najtvrdšie sankcie. Napr. obchodné embargo. To však nepôjde - dôležitejšie sú totiž vzťahy s Putinom. Ropa, plyn a podobne. To je Európska únia - dva týždne teraz budú debatovať a potom sa zabudne. Aj na brutálny útok na českého novinára.
Preto sa bieloruská téma zle píše a pociťuje trochu ako nafúknutá. Veľa kriku, veľa rozhorčenia, veľa dupotania, hesiel a fráz, a za fasádou len more pokrytectva a neochoty čokoľvek podniknúť, lebo úzka košeľa sebeckých záujmov nedovolí viac než propagandistický gejzír rečí a deklarácií o demokracii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
