Vesmírna sonda Integral objavila intenzívne zdroje röntgenového žiarenia

Vesmírna sonda Integral, ktorú vypustila Európska vesmírna agentúra ESA, objavila malé hviezdne "mŕtvoly", ktoré sú zdrojom intenzívneho röntgenového

žiarenia a žiarenia gama. Tento objav núti vedcov prehodnotiť názor na to, aké sú vlastne hviezdy po skončení svojho aktívneho "života".

Spomenuté vesmírne objekty sa nazývajú anomálne röntgenové pulzary a označujú sa skratkou AXP (anomalous X-ray pulsars). Objekty AXP boli po prvý raz objavené v 70. rokoch minulého storočia, keď družica Uhuru zachytila ich slabé pulzy röntgenového žiarenia. Tieto objekty sú vo vesmíre veľkou raritou, pretože doteraz ich bolo objavených len sedem. Vedci sa najprv domnievali, že röntgenové žiarenie týchto hviezd je produkované dopadom hmoty zo sprievodnej hviezdy na AXP. Alternatívnym vysvetlením bolo to, že každý AXP je rotujúcim jadrom mŕtvej hviezdy, známej ako neutrónová hviezda a vysielajúcej do vesmíru záblesky žiarenia ako nejaký kozmický maják. Takéto vysvetlenie by však vyžadovalo, aby magnetické pole objektu AXP bolo miliardu ráz silnejšie ako je najintenzívnejšie statické magnetické pole, ktoré vieme vytvoriť v pozemskom laboratóriu. Preto sa takéto vysvetlenie považovalo za nepravdepodobné. Pozorovania sondy Integral však ukázali, že "magnetické" vysvetlenie je správne. Röntgenové a gama žiarenie s vysokou energiou, ktoré táto sonda zaregistrovala, označujú astronómovia ako "tvrdý chvost". Toto žiarenie je emitované vo forme impulzov, ktoré sa opakujú každých šesť až dvanásť sekúnd v závislosti na tom, ktorý objekt AXP pozorujeme. Spomenuté "tvrdé chvosty", ktoré boli objavené v troch zo štyroch študovaných objektov AXP, majú výraznú energetickú charakteristiku, ktorá vedcom naznačuje, že by mohli byť produkované supersilnými magnetickými poľami. "Množstvo energie v tvrdom chvoste je desať až tisíc ráz väčšie než množstvo, ktoré by sa dalo vysvetliť na základe magnetického trenia medzi rotujúcim AXP a okolitým priestorom," povedal Wim Hermsen z Holandského ústavu pre vesmírny výskum, ktorý spolu so svojimi kolegami uskutočnil spomínané pozorovania prostredníctvom sondy Integral. Preto je jedinou alternatívou vysvetlenia vzniku intenzívnych impulzov žiarenia teória tzv. "rozpadu magnetického poľa". Neutrónové hviezdy so supersilnými magnetickými poľami sú prezývané "magnetary". Magnetar, ktorý vznikol z jadra gigantickej hviezdy, ktorá na sklonku svojho života explodovala, má priemer len okolo 15 kilometrov, ale obsahuje približne 1,5 ráz toľko hmoty ako Slnko. Magnetary sú zodpovedné aj za vznik objektov, označovaných skratkou SGR, čo znamená soft gamma-ray repeater, čiže čosi ako opakovacie vysielače mäkkého gama žiarenia. Objekty SGR explozívne uvoľňujú masívne kvantá energie, keď u nich dochádza ku katastrofickej reorganizácii ich magnetického poľa. Hlavný rozdiel medzi AXP a SGR je ten, že proces v AXP je skôr kontinuálny než explozívny a je aj menej energetický. "Akýmsi spôsobom tieto objekty čerpajú enormnú magnetickú energiu, uloženú pod ich povrchom, a vyvrhujú ju do vesmíru," povedal Hermsen. Zistiť ako presne to prebieha bude cieľom ďalšieho výskumu. Je možné, že objekty SGR, ktorých doteraz poznáme päť, sa po explozívnom uvoľnení dostatočného množstva svojej energie do vesmíru premenia na objekty typu AXP.