existujú...). Dôsledkom tejto "neobľúbenosti" je relatívne malý záujem o štúdium fyziky na vysokých školách, a to nie len u nás, ale prakticky vo všetkých krajinách. Fyzika je však fundamentom, na ktorom stoja ďalšie prírodné, ale najmä technické vedy. Keď obdivujeme modernú techniku (či už ide o počítače, mikrovlnové rúry, lekárske tomografy, prehrávače DVD či digitálne fotoaparáty), zväčša si ani neuvedomujeme, že všetky tieto zariadenia sú založené na princípoch, ktoré odhalili fyzici.
Fyzici, pôsobiaci na európskych univerzitách, si dobre uvedomujú, že záujem o štúdium fyziky nevznikne u stredoškolákov sám od seba, ale že ho treba vzbudiť a takpovediac pestovať. Mnoho podujatí, ktoré majú prispieť k vzbudeniu záujmu o fyziku, sa uskutočnilo v minulom roku, ktorý bol pri príležitosti stého výročia vzniku teórie relativity (jej autorom je Albert Einstein) vyhlásený za Medzinárodný rok fyziky. Jedným z týchto podujatí bol Európsky edukačný projekt v oblasti fyziky častíc, ktorý pripravila Európska skupina pre popularizáciu časticovej fyziky (EPPOG) a Európska fyzikálna spoločnosť (EPS). Dobrý ohlas tohto podujatia medzi študentmi stredných škôl viedol organizátorov k tomu, aby v tomto roku zorganizovali už druhý ročník spomenutého edukačného projektu. Druhý ročník sa uskutočnil v dňoch 6. až 21. marca a podieľalo sa na ňom vyše 60 univerzít a výskumných centier z 18 štátov Európy. Koordinátorom tohto projektu na Slovensku je združenie Virtuálna kolaborácia pod vedením RNDr. P. Murína, CSc., z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Na projekte sa zúčastňuje aj niekoľko ďalších slovenských univerzít. V pondelok 20. marca sa uskutočnil už druhý tzv. košický deň tohto projektu (prvý bol 6. marca), ktorého sa na košickej prírodovedeckej fakulte zúčastnilo vyše 60 študentov východoslovenských gymnázií. Pre nich pripravili košickí prírodovedci zaujímavý program, ktorého odborným garantom bola prof. RNDr. G. Martinská, CSc, z Katedry jadrovej a subjadrovej fyziky Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ. Dopoludnia boli prednášky, ktorých cieľom bolo poodhaliť študentom taje mikrosveta, v ktorom panujú odlišné zákonitosti než v makrosvete, v ktorom žijeme. Doc.RNDr. J.Hlaváčová, CSc., priblížila študentom základné charakteristiky mikrosveta, RNDr. A. Kravčáková, PhD., ich oboznámila so základnými typmi urýchľovačov a detektorov elementárnych častíc. RNDr. J.Hanč, PhD., hovoril o projekte Fyzlety, venovanom výučbe fyziky pomocou Java apletov, a dopoludňajší program ukončil RNDr. S. Tuleja prednáškou s vtipným názvom Strašidelné pôsobenie na diaľku. Popoludní si stredoškoláci ohli takpovediac "pričuchnúť" k vedeckej práci, pretože pod odborným vedením fyzikov analyzovali skutočné údaje, ktoré boli získané na urýchľovačí LEP v Európskom centre jadrového výskumu (CERN) v Ženeve. Študenti identifikovali konečný stav rôznych elementárnych častíc (kvarkov, elektrónov, miónov a častíc tau) z ich dráh a signálov v rôznych častiach LEP detektorov. Vyhodnotenie práce študentov sa robilo v priamom videokonferenčnom stretnutí s fyzikmi v CERNe. Fyzici v CERNe pripravili pre študentov aj odborný kvíz, pričom študenti s najlepšími odpoveďami získali drobné odmeny. Všetci účastníci projektu dostali certifikáty o jeho úspešnom absolvovaní. To najlepšie, čo si stredoškoláci z podujatia na košickej prírodovedeckej fakulte mohli odniesť, je poznanie, že fyzika nie je ani "ťažká" ani nudná, ale že môže byť pôvabná a pre toho, kto si dá námahu preniknúť do jej tajov, dokonca krásna. Ženy- fyzičky vám to určite potvrdia veď inak by sa fyzike (možno) nevenovali...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
