k akejsi obnove politiky, doposiaľ nič z toho nenaplnili. Respektíve veľmi málo. To sa týka ako Jaroslava, o trištvrte hodiny mladšieho predsedu vládnej PiS, tak aj prezidenta Lecha Kaczynského, ktorého hostila včera Bratislava. Slovensko je v poradí ôsmou krajinou, ktorú od svojho zvolenia tretia demokratická hlava Poľska navštívila.

Poľsko je regionálna mocnosť a najvýznamnejší článok V-4. Ani včerajšia štátna návšteva ale neukázala, ako svoju ambíciu chytiť líderstvo skupiny pevne do rúk chce poľská politika realizovať. Bezradnosť vyznela vypuklo práve preto, že téma V-4 bola akýmsi spojovadlom či tmelom debát s Gašparovičom, Dzurindom i Bugárom. Návrh poľskej hlavy "katalogizovať" problémy, ktoré by krajiny Visegrádu spoločne riešili, je asi taká novinka, ako jarný slnovrat predvčerom... Presne tak odhodlanie, že "musíme byť jednotní, čo sa týka určitých nerovnakých prístupov pri otváraní trhu práce". To sú reči, ktoré boli pred Kaczynským, a budú aj po tom, čo odletel z Bratislavy do Budapešti, kde zajtra pokračuje.

Táto štátna návšteva nie je prvá ani posledná, čo duní balastom a banalitami. Poľsko, napriek istým prirodzeným predpokladom, nie je schopné ujať sa funkcie rešpektovaného hovorcu regiónu, lebo jeho elity sú úzko zahľadené do čisto národných záujmov, čo prikrývajú spojeneckými rétorikami podľa toho, s kým práve komunikujú. Kaczynskí, prezident ani jeho dvojča, nie sú ani miernym pokrokom oproti predchodcom. Naopak, napríklad v decembrových rokovaniach o európskom rozpočte ani nezakopli o Dzurindu či Paroubka, ktorí mali na kompromis predložený Tony Blairom zmierlivejší - a rozumnejší a o chlp menej sebecký - názor. Nie, premiér Marcinkiewicz sa spriahol s Francúzom Chiracom a nehľadiac vpravo ni vľavo išli až na doraz. Marcinkiewicz vtedy ani nereagoval na ponuku na "medzirokovanie" vo formáte V-4... On len so Chiracom, Merkelovou, Zapaterom a Blairom. A teraz príde Lech Kaczynski a chce "katalogizovať". Nedajte sa vysmiať.

Samozrejme, nie z viny politikov sú spoločné postupy V-4 chimérou. V prvom rade je to preto, lebo štáty zoskupené v regionálnom celku sú z podstaty veci viac konkurentmi ako nositeľmi spoločných záujmov. Otváranie pracovných trhov, kde sme spoločne diskriminovaní, je nie pravidlo, ale výnimka, ktorá vyprší v momente, keď sa členmi únie stanú Bulharsko a Rumunsko. Uvidíte. V kauze eurorozpočtu sa Poľsko zabíjalo o každé euro, v poslednom dejstve fakticky vyfúklo susedom všetky úľavy či navýšenia spod nosa. Absolútnymi súpermi sú všetky štyri štáty v podplácaní investorov - keď prišla KIA do Žiliny, v Poľsku to brali ako národnú prehru. V Maďarsku sú verejným nepriateľom číslo 1 (ak nerátame Fidesz pre socialistov a socialistov pre Fidesz) "nekvalitné potraviny" z Felvidéku i Poľska, ktoré zaplavili trh po vstupe do EÚ. Takisto je v Budapešti politický problém, že lacná pracovná sila zo Slovenska vytláča na severe domorodcov, ktorí preferujú nadpriemerné sociálne dávky pred priemernými mzdami. A dalo by sa vyratúvať do bludu.

Neúprimnosť a faloš politikov spočíva v tom, že nehovoria verejnosti pravdu. A prázdnotu štátnych návštev a summitov kamuflujú balastnými rečami o "katalogizácii", "spoločných postupoch" a pod, ktoré už nikdy nebudú. Kto si dá tú námahu a pozrie sa na komuniké napr. zo stretnutí Schuster-Kwasniewski spred piatich rokov, či výstupy z ľubovoľného summitu premiérov V-4, môže len krúžiť hlavou alebo sa chytať za brucho. Je ale škoda, že práve Kaczynskí sú tak jednorozmerne "poľskí", lebo silný regionálny partner aspoň v strategických bezpečnostných otázkach by sa Slovensku zišiel. Transatlantický vektor zahraničnej politiky Varšavy je správny, takisto východná doktrína voči Putinovi, Ukrajine a Bielorusku. Tu by sa dalo koordinovať a hľadieť dopredu. Smutné (vtipné?) je, že politici sa zabávajú hľadaním neexistujúcich priesečníkov tam, kde sme vo vzájomnej súťaži, pričom trestuhodne ignorujú oblasti, kde si z princípu konkurovať nemôžeme. Napríklad len nedávno sa vrátil Dzurinda z USA, kde "riešil" s Bushom vízovú povinnosť. V rámci volebnej kampane, keďže iný efekt to mať nemohlo. Zaujímavá by bola odpoveď premiéra, až sa ho prvý novinár spýta, aká je spolupráca v tejto oblasti s Varšavou. Jednoduchá - každý na vlastnú päsť.

Hlavne, že ich neopúšťa zmysel pre humor: "Budeme postupovať v súlade s mušketierskym prístupom jeden za všetkých, všetci za jedného". V energetickej politike. Nič smiešnejšieho v týždni na politickej scéne ešte nezaznelo. A to je už štvrtok.