volieb?

Naposledy dali o sebe vedieť, aj to len pre zasvätencov, účasťou na akejsi demonštrácii v Bruseli, kde podporili, vedno s kolegami zo Západu, stanovisko tej väčšiny štátov únie, ktoré nám odmietajú otvoriť pracovný trh. To bolo kedysi pred dvoma mesiacmi. Veľa neriskuje ani tvrdenie, že zrejme nenájdete štát v Európe s takou nenápadnou a nevýbojnou odborárskou populáciou. A tradíciou. V časoch, keď vystrájali čulejšie a hlasnejšie (2003-04), bolo viackrát na tomto mieste spomenuté, že KOZ je typický relikt socializmu, ktorého hlavným poslaním je dobre uživiť šéfov. Asi pred rokom sa mihla médiami správa, že "Saktor si účtoval cestu, na ktorej nebol". A prečo by na nej mal byť? Nie je to jedno?

Odkedy Saktor existuje čoby prezident KOZ, je Slovensko štát s najväčším sociálnym zmierom. Môžete krútiť nosom a kývať ušami v úžase, ale je to zrejme tak. Jedno rozhliadnutie po okolí - či na juh, či na západ, či sever - presvedčí, že niet makroekonomickej kategórie, v ktorej by Slovensko zaostávalo výraznejšie, ako v počte (a intenzite) štrajkov, protestov či demonštrácií. Naši zlatí odborári! Takú hŕbu tiel bez známky života na jednej kope ani obhliadač mŕtvol nevidel.

Päť zväzov KOZ - kovo, služby, textil, obchod - sa teraz prebralo zo zimného spánku. A vymysleli nečakaný manéver - podpísali zmluvu so stranou Smer. Včera. Tak to tu už dávno nebolo. S Ficom sa "zazmluvňujú" temer každý rok. Podnetné na udalosti je najviac to, že k oživeniu priateľstva došlo po uzávierke volebných kandidátok. Nič v zlom, ale že ani jeden odborár sa nedostal na listinu Smeru, je len nepriamym dôkazom, že o odstavec vyššie nie je zo žartu ani písmeno. Sú takí nedvižní, že hoci spolupracovali a pomáhali, mrhať na nich priestorom na súpiske je škoda i Smeru.

Aby bol obraz úplne verný: Ak bolo v rokoch 2003-04 o KOZ počuť, tak do značnej miery išlo o služby "sociálnej demokracii". Napr. vyvolanie petície a referenda za predčasné voľby. Alebo výzva pred eurovoľbami, aby sme do urien nakladali opozíciu. Napriek tomu - nedostali poradie ani pod čiarou zvoliteľnosti. (Nejde o Saktora, ktorý aj bez platu poslanca žije lepšie ako Alžbeta II., ale o štatistov.) A teraz, keď je vymaľované, ich Fico opäť mobilizuje do zbrane. Nie je to teda o flekoch, len o bunkách a o žlči.

Smer sa napr. nezaviazal, že ich vezme do exekutívy. Bude iba presadzovať témy, ktoré sú KOZ blízke. No - to robí aj bez zmluvy s odbormi. Trebárs návrat k "tripartite" - majú ho v programe. Polemiku o tom, či Slovensku by uškodil viac hurikán Rita, alebo tripartita, máme už šťastne za sebou z obdobia, keď bola zrušená. Teda zrušená v choreografii priamo nariadenej zo zákona, čo bola anomália, nemajúca v Európe brata. Pretože, aby nedošlo k omylu, tripartita funguje aj dnes v schéme, ktorá je aj v tzv. sociálnych štátoch Európy obvyklá. Práve to, že ju predpisovala priamo legislatíva, bol "zdeformovaný stav, ku ktorému dospela pravicová vláda Mikuláša Dzurindu" (Fico). Akurát to nebola tá "pravicová" vláda, ale prvá, ešte so Schmögnerovou a spol., ktorá KOZ sľúbila zákon ako výslužné za podporu proti Mečiarovi. To len pre pamäť.

Zákonnú tripartitu Fico sľubuje zrejme falošne. Presadí ju len v menšinovej vláde, alebo otvorenej koalícii s HZDS, či SNS, čo nie sú jeho prvé koaličné opcie. Z iných záväzkov, ktoré Smer dal, má najvyššiu šancu zrejme dobabranie Zákonníka práce. Pod výzvu, ktorá tesne predchádzala tejto zmluve, že treba fixovať maximálny pracovný čas na 48 hodín, sa totiž podpísala aj zamestnávateľská asociácia (čo je teda absurdné). S takouto podporou môže hlúposť v parlamente uspieť nezávisle na tom, ako bude vyzerať nejaká budúca koalícia. Všeobecne sa dá povedať, že problémový život čaká po júni všetky opatrenia pretlačené Kaníkom. Naopak, zásahy do daní, konkrétne dve sadzby DPH resp. "daň pre bohatých", či daň z dividend, teda do Miklošovho rajónu, sa Ficovi ani so zmluvou s odbormi veľmi nevydaria. Tu bude proti ako AZZZ zvonka, tak zvnútra celá dnešná koalícia, vrátane - azda - SF. Väčšina sľubov, ktoré Fico odborom dal, sa teda zdá byť plonková.

Je hlúposťou tvrdenie, že partnerstvá socialistov s odbormi sú incest a že ROH (tak sa volali za komunistov) a podobné spolky musia stáť nad politikou. V mnohých štátoch sa preplietajú a pred voľbami to vidieť aj na kandidátkach. Nech sa ľúbia a vyznávajú lásku. Len množiť by sa už veľmi nemuseli.