totiž viažu na receptory v rozličných oblastiach dýchacieho systému z vírusov ľudskej chrípky. Receptory sa správajú ako brány, ktoré vpúšťajú vírus do bunky, kde sa môže rozmnožiť a infikovať ďalšie bunky. Ľudia majú receptory pre vírusy vtáčej chrípky, vrátane smrteľného kmeňa H5N1, no tie sú hlboko v pľúcach. Bunky v hornej časti dýchacích ciest človeka nemajú receptory, na ktoré útočia vírusy vtáčej chrípky, čo obmedzuje ich schopnosť šíriť sa z človeka na človeka.
"Aby sa vírusy šírili účinne, musia sa množiť v hornej časti dýchacej sústavy, aby sa mohli prenášať kýchaním alebo kašľaním," vysvetľuje vedúci výskumného tímu, doktor Yoshihiro Kawaoka, virológ z americkej University of Wisconsin-Madison.
Vírus vtáčej chrípky H5N1 od roku 2003 pripravil o život 103 ľudí a infikoval 184. Rozšíril sa z Ázie do Európy, na Blízky východ a do Afriky a všetci nakazení ľudia boli v úzkom kontakte s chorými vtákmi. Vedci sa obávajú, že vírus by mohol zmutovať a vytvoriť vysoko infekčný pandemický kmeň, schopný zabíjať milióny ľudí. "Naše zistenia poskytujú racionálne vysvetlenie, prečo vírusy H5N1 zriedkakedy infikujú ľudí a šíria sa z človeka na človeka, i keď sa v pľúcach môžu účinne replikovať," hovorí doktor Kawaoka, ktorého štúdiu zverejnil časopis Nature.
Podľa londýnskeho virológa, profesora Johna Oxforda výskum amerického tímu poskytuje rozumné vysvetlenie, prečo sa dosiaľ vyskytlo tak málo prípadov vtáčej chrípky u ľudí. Oxford ocenil výskum ako hlbokú vedeckú štúdiu a vyjadril potrebu ďalších podobných výskumov. Kawaoka spolu so svojím výskumným tímom v Japonsku infikoval ľudské tkanivo vírusmi vtáčej chrípky. Zistil, že kmene H5N1 prítomné vo vtákoch by museli prejsť viacerými výraznými genetickými zmenami, aby sa stali ľahko prenosnými na človeka. "Vírus musí zmutovať, aby spoznal receptory ľudských vírusov nachádzajúce sa v hrdle," vysvetľuje Kawaoka. "Rozhodne by boli potrebné viacnásobné mutácie, aby sa z vírusu H5N1 stal pandemický kmeň."
Vedci zatiaľ nevedia, do akej miery vírus už zmutoval, výsledky štúdie však naznačujú, že zmeny v genetickej informácii na vznik pandemického vírusu smrteľného pre človeka musia byť mnohonásobné a zásadné.
Brusel (TASR) - Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat včera odsúhlasil rozhodnutie Európskej komisie, ktorá nariadila zákaz dovozu živej hydiny, hydinového mäsa, vajec a hydinových výrobkov z Izraela. EK tak urobila po tom, ako izraelské úrady potvrdili výskyt vírusu vtáčej chrípky H5N1 na dvoch morčacích farmách v Negevskej púšti. Zákaz sa netýka tepelne upravených hydinových výrobkov, ani mäsa a mäsových výrobkov z hydiny zabitej pred 15. februárom, pretože ide o obdobie mimo inkubačnej doby vírusu. Výbor takisto schválil návrh EK týkajúci sa dodatočných opatrení súvisiacich s výskytom vtáčej chrípky vo Švédsku, kde sa potvrdil vírus typu H5 na farme, pre ktorú už predtým platili reštriktívne opatrenia. Rovnako experti odsúhlasili aj zmeny v opatreniach týkajúcich sa Francúzska, kde sa o niekoľko dní skrátila platnosť obmedzení pre jeden zo zasiahnutých regiónov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
