názory, či zmýšľanie zažívajú na Slovensku doslova "boom", sa čoraz viac ľudí pýta jediné: Prečo sa mladí pridávajú k takýmto hnutiam, ktorých za cieľ sú xenofóbne, rasistické a iné prejavy? Hnutiam ako Skinheads, alebo stranám, ktoré či už priamo, alebo nepriamo nabádajú k takýmto prejavom totiž kreujú členskú základňu najmä mladí ľudia. Je to však len otázka výchovy?
Zrejme je len málo rodín, ktoré svojim deťom vštepujú, aby iných vyslovene nenávideli len preto, že sú iní. A dokonca nenávideli tak, aby ich boli schopní povedzme pripraviť aj o to najzákladnejšie právo - právo na život. Rasovo, či inak motivovaných útokov, zvlášť s tragickým koncom, bolo v histórii samostatného Slovenska niekoľko. Až tie posledné udalosti však pohli verejnou mienkou. Konať a zaoberať sa touto vážnou otázkou už začalo ministerstvo vnútra, ako aj generálna prokuratúra. Najvyšší Súd SR prednedávnom zakázal stranu Slovenská pospolitosť Národná strana, no jej predstavitelia vyhlásili, že ani tento fakt ich volebné ambície neohrozí. Ako však zareagovala slovenská societa a zvlášť mladí ľudia, ktorých niektorí vrstovníci podľahli takejto ideológii?
"Mnohí mladí zažívajú počas dospievania tzv. krízu vlastnej hodnoty, čiže riešia otázky typu: kam patriť a čomu veriť," konštatuje na úvod sociologička PhDr. Zuzana Kusá, CSc., zo Sociologického ústavu SAV v Bratislave. Podľa jej úsudku možno mladých ľudí, ktorí majú tendenciu utiekať sa k takýmto hnutiam rozdeliť na tri základné kategórie: "Sú to buď tí, ktorí zažili nejaké radikálne zneváženie hodnôt, v ktoré verili, ďalej takí, ktorých prostredie neponúka mnoho možností vyskúšať si svoje sily a nadanie a nakoniec tí, ktorí trpia nedostatkom sociálneho prijatia a povzbudzovania." Podľa sociologičky sú však niektoré takéto vnútorné nedostatky zapríčinené aj napríklad istým poklesom morálnej čistoty prostredia, v ktorom človek žije. "In" je podľa nej aj istá forma cynizmu: "Mladí ľudia, ktorí inklinujú k takýmto hnutiam sa navyše cítia oveľa ušľachtilejší oproti svojím vrstovníkom, zameraným prevažne na konzum," myslí si Zuzana Kusá.
Aj keď preventívnu funkciu plní zákon a právo primárne, sociologička vidí istý druh prevencie aj v iných smeroch. "Prevenciou je podpora vzdelávania, kultúry, športu, solidarity, skrátka podpora zlepšovania viditeľnosti dobra a jeho ochrany... Pre toto politická vôľa podľa mňa zatiaľ nie je. Ale ak nebude ani naďalej, podobné organizácie sa budú cítiť povolané presadzovať dobro a mravnosť, lebo budú mať v prevažujúcom hluku komerčnej zábavy silný pocit, že sú ich jedinými ochrancami," uzatvára Zuzana Kusá.
Takýto problém však nemá iba Slovensko, ale aj ďalšie, predovšetkým postkomunistické krajiny. Napríklad ruská vláda preto odštartovala projekt zvaný "patriotizmus namiesto extrémizmu", ktorého cieľom je vymaniť mladých ľudí spod vplyvu extrémistických skupín a priviesť ich k láske k vlasti. Podľa iniciátorov projektu je totiž práve v takýchto krajinách častým javom akási hodnotová prázdnota v duši mládeže a mladí potom ľahko podliehajú podobným ideológiám. Politická vôľa na tento cieľ teda nie je úplne minimálna, no k väčším a razantnejším krokom musí politikov dotlačiť práve verejná mienka. Preto je len na nás, či budeme k takémuto správaniu ľahostajní, alebo mu povieme rázne NIE.
Autor: Lukáš SABO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
