percent - nie menej.) Hoci mu evidentne nerozumeli, zrejme im nehovoril ani úplnú pravdu a nevyzeral byť na debatu dvakrát pripravený, argumentoval vcelku obstojne až do tej miery, že mohol vzniknúť dojem, že predseda vlády je človek normálny a rozumný. To ale nezodpovedá skutočnosti.
Dnes mal minister Zajac nastoliť na vláde otázku pokračovania v transformácii zdravotníckych zariadení. Niežeby jestvoval akýkoľvek legislatívny dôvod, existuje ale uznesenie o zastavení majetkových prevodov a chcelo by to formálny súhlas, že toto sem nepatrí. Zajac ale zrejme počká a téma sa zmrazí o ďalší týždeň. Dzurinda totiž cez nedeľňajšiu televíznu debatu, ktorá je už jeho štandardné fórum na zauškovanie politicky nekrytých ministrov, oznámil, že "má omnoho bližšie k postupu pripraviť čo najviac zakladateľských zmlúv, ale to rozhodnutie už ponechať vláde, ktorá vzíde z volieb 17.júna".
Čiže po SND, rôznych hospodárskych budovách, pozemkoch neidentifikovaných vlastníkov, toaletnom papieri v úradoch a bohviečom ešte, kde boli zastavené prevody majetku, sa má zablokovať aj dávno rozbehnutý proces transformácie nemocníc. Tak myslí premiér. Zvieraciu kazajku mu síce nenasadili, ani ošetrovatelia so sedatívami do Markízy nevpadli, je to ale vážne. Nerobme si ilúzie - predseda vlády má pomútený mozog a to je dôvod na zvolanie Rady bezpečnosti štátu.
Tu sú argumenty: Prechod štátnych špitálov na akciovky či trebárs neziskovky je dnes pre mnohé jedinou cestou, ako utiecť pred rojmi exekútorov, pred ktorými ich od začiatku roka už žiadny zákon nechráni. Pre mnohých lekárov a sestry je to aj jediný spôsob, ako dosiahnuť tie zvýšené platy, ktorých sa včera dožadovali u premiéra. Bez vlastníckej transformácie totiž nikdy nezačnú v nemocniciach fungovať základné ekonomické vzťahy. (Pozor - nie je isté, že po zmene zakladateľských práv fungovať budú. Isté je, že bez nej nie.) V balíku ťažko skúšaných nemocníc, ktoré čakajú na transformáciu ako zmilovanie božie, je napr. i tá preslávená Rooseveltova klinika v Bystrici, ktorá pravidelne a spoľahlivo tvorí najvyššie dlhy v sektore. Pred Zajacom i po ňom - akoby sa nechumelilo. Je jasné, že táto tzv. koncová nemocnica nemôže ani dobre skrachovať. Menšie špitály, ktoré sú na zozname, sa bankrotu dožiť azda môžu. Dzurinda však nepriamo hovorí: Pár mesiacov zvyšovania dlhu už štát nezabije, i na konkurenciu a lepšiu starostlivosť o pacientov si počkať môžeme. Ak takí experti a dobré duše, ako Pavol Paška, Zuzana Martináková a pod. požadujú zastaviť procedúru, niečo na tom určite bude...
Zajac sa zľakol a neurobil tú chybu (??), čo jeho kolega Tóth, keď v kauze SND si stanovisko premiéra vysvetlil tak, že "vláda je handrou v rukách opozície". Urobí analýzu a predloží na vláde - o týždeň. My ale už dnes môžeme povedať, že toto je úplný koniec. Môžeme prijať princíp, že pred voľbami je občas zvykom zastaviť privatizácie. Môžeme sa uzniesť aj na tom, že menšinová vláda so slabým mandátom nebude privatizovať v priebehu celého obdobia, čo je v minoritnom postavení, pokiaľ nemá výslovný súhlas politických síl, ktoré ju v parlamente tolerujú. To, s čím sa ale zmieriť nedá, je pozerať sa na vládu, ako z populistických dôvodov, ktoré sú naprosto nezrozumiteľné, rezignuje na svoje výkonné povinnosti, zastavuje prevádzku v štáte a vytvára tým národohospodárske škody. Majetková transformácia nemocníc žiadnou privatizáciou nie je a nie je to dokonca ani predaj majetku v obvyklom význame slova.
O prevode nemocníc na iné právne formy bolo politicky rozhodnuté dávno predtým, než KDH odišlo z vlády, ktorá bola de facto menšinová už i vtedy. KDH dnes nemá ani v päte, aby sa pridávalo k eventuálnemu hlasovaniu o nedôvere. A to ešte za také vládne opatrenie, s ktorým samo súhlasilo. Neexistuje teda ani tlak opozície, ani nijaký politicky vôbec debatovateľný argument na to, čo sa deje. Mikuláš Dzurinda nemá k dispozícii jedinú rozumnú vetu, aby "sa neprijímali ani iné politicky citlivé rozhodnutia" (iné ako privatizácia - P.S.) Takéto podkladanie sa - čomu vlastne, keď opozícia nič nezmôže?? - jednoducho nemá racionálne zdôvodnenie. Ak vezmeme dohromady zhruba už desať investorov, ktorých príchod bol spomalený či zastavený, straty, ktoré narastajú nepredajom zbytočného majetku, a teraz vyvolávanie krachu nemocníc, tak kombinácia menšinovej vlády s premiérom bez chrbtice bude stáť Slovensko miliardy. Výhrada svedomia je v tom nevinne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
