Zrúcaniny dvoch sa nachádzajú vedľa seba na rozhraní Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Jeden z nich je v Kysaku a druhý v Obišovciach. Dnes sa vyberieme na obišovský.
Územie obce Obišovce v 13. storočí patrilo mocným zemepánom z Drienova. Títo sa rozhodli po tatárskom vpáde do Uhorska postaviť hrad pri vstupe do údolia Svinky, po ľavom toku na kužeľovitom kopci nazývaný Zamčisko. Hrad sa oproti staršiemu hradisku v lokalite Stráža odlišoval tým, že bol na jeho výstavbu použitý kameň, viazaný maltou. Jeho výstavba sa uskutočnila v rokoch 1289 - 1297. Hrad tam plnil svoju strážnu funkciu a bol v držbe Abovcov až do 15. storočia. Podľa niektorých údajov bol rekonštruovaný v roku 1368, ale bližšie informácie o tom sa nikde neuvádzajú.
Kamenný hrad patril do série hradov budovaných po tatárskom vpáde a jeho hlavnou úlohou bolo ochraňovať údolie, cez ktoré smerovala obchodná cesta okolo Svinky. Zabraňoval prieniku votrelcov. Pôvodne plnil funkciu strážneho kráľovského hradu. V tomto okolí sa často zdržiaval uhorský kráľ Matej Korvín, ale nevie sa, či navštívil aj hrad.
Katastrálna časť Zamčisko sa nachádza približne jeden kilometer od obce. Z Obišoviec k nemu vedie prístupová cesta, ktorá je dodnes dobre viditeľná. Smeruje po južnej časti svahu a čiastočne hrad obchádzala a zo západnej strany splývala do špirálovitého valu. Cez padací most končila vstupnou bránou do vnútorného hradného nádvoria. Samotný vrchol hradu obklopoval dobre viditeľný jednoduchý val s mohutnou priekopou. Na výstavbu valu sa použil miestny materiál a zemina z mohutnej priekopy.
Najdôležitejšou fortifikačnou zložkou bolo hradné nádvorie, ktoré obklopoval mohutný kamenný múr. Podlaha nádvoria mala pôvodne veľké zvrstvenie a na jej vyrovnanie sa použila ílovitá zemina a vypaľované štvorcové dlaždice. V juhozápadnej časti nádvoria sa našlo ohnisko obložené plytkými kameňmi a úlomkami z keramiky.
Neodmysliteľnou súčasťou strážneho hradu bola veža, odkiaľ pozorovali okolie. Bola súčasne aj najvyšším bodom celého komplexu hradu, umiestnená vo východnej časti hradného nádvoria. mala elipsovitý pôdorys a hrubé kamenné múry, ktoré dosahovali hrúbku až 280 cm. Mala tri podlažia až do prvého poschodia sa opierala o hradný múr. Vnútorná svetlosť veže bola 7,6 m2.
K reprezentačnej zložke patril hradný palác s nepravidelným pôdorysom a predĺženým tvarom. Bol situovaný na južnej strane nádvoria a vyzeral akoby vklínený medzi kamenný hradný múr a strážnu vežu. Bola tam veľká miestnosť (sála), menšia rokovacia časť a hospodárska sýpka. Celková plocha paláca tvorila 71,5 m2. Prístup do paláca bol z nádvoria schodíkom a portálom o šírke 145 cm.
Hradný múr, ktorý obkolesoval hradný priestor mal celkovú dĺžku 97,5 m2. Pôdorys hradného vrcholu tvoril elipsovitú podobu a múr okolo hradu bol postavený z lomového kameňa, ktorý pochádzal z okolia. Hrúbka hradného múra bola 230-250 cm.
Na nádvorí hradu bola do skaly vysekaná jama, až 6,5 metrov hlboká a slúžila ako cisterna na vodu. Jama sa nachádzala uprostred nádvoria medzi hradným múrom, vežou a hradným palácom. Jama mala kruhovitý tvar. Po ľavej strane vstupnej brány sa nachádzala strážna miestnosť v podobe kruhového výseku do skaly, ktorá mala nepravidelný tvar o ploche 9,6 m2.
V blízkosti hradu v lokalite Zamčisko sa uskutočňovali ďalšie archeologické prieskumy. Toto je spojené so starším osídlením podobne, ako lokalita Stráže. Hrad dostal v minulosti prezývku "Zbojnícky" pre časté ozbíjanie kupcov, ktorí popod hradom prechádzali a boli tam ozbíjaní. Okolie je ľahko zdolateľné aj pre menej náročných turistov a je tam aj možnosť na oddych. Pod hradom je lokalita záhradkárov a chalupárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
