dvojičky

Od januára do júna roku 1922 sa toho udialo na Východnom Slovensku veľa a niektoré udalosti prekročili miestny i regionálny charakter. Bolo to predovšetkým úmrtie rabína Rokacha v Mukačeve na Podparpatskej Rusi, kam cestovalo na pohreb z celého Slovenska dvanásťtisíc Židov. Bol to veľký nápor na železnicu a všetky druhy dopravných prostriedkov, najväčší z Košíc. Táto udalosť mala medzinárodný charakter.

Celý svet obletela správa o úmrtí českých siamských dvojčiat - sestier Blaškových. Ich otec František Blaško bol v Košiciach vojakom. Rozruch v politickom živote spôsobilo vystúpenie spišských baníkov z komunistickej strany. Košičania sa dočkali štátnej finančnej podpory a to dokonca so spiatočnou platnosťou a štátna správa vyjednávala o poštátnení elektrických podtatranských dráh.

Finančná nádielka

Košice i Košičania sa od jari pripravovali na krajinský kongres hasičov s pretekami aj s výstavou techniky. Mal byť pod záštitou ministra s plnou mocou pre Slovensko Martina Mičuru a viceguvernéra Podkarpatskej Rusi Ehrenfielda. Bola to príležitosť pre všetky spolky, aby sa na takej slávnosti po kongrese blysli kultúrnym programom, príspevkami do tomboly, ale aj zbierkou na dobročinné účely. "Tatranská akciová spoločnosť kúpeľová a hotelová" a "Tatranské elektrické dráhy" mali ťažké dni, lebo štátna správa vyjednávala o poštátnení elektrických podtatranských dráh. Patrili akciovej spoločnosti Tatranské elektrické dráhy a väčšinu akcií mala Britsko-Uhorská banka v Budapešti a spomenutá kúpeľová a hotelová akciovka. Košice dostali štátnu podporu pre rok 1922 a spätne aj za rok 1921. Županovi Rumanovi a mešťanostovi Košíc Mutňanskému sa ich apoštoliáda po ministerstvách v Bratislave a Prahe vyplatila. Podarilo sa im dosiahnuť to, že finančné riaditeľstvo mestu vyplatí za rok 1921 časť dane za alkohol t.j. 434 720 Kč a za rok 1922 700 tisíc korún. Z dopravnej dane malo dostať mesto 10 percent. "Hore" schválili aj stavbu bytoviek pre štátnych zamestnancov, čím sa naskytla pracovná príležitosť pre nezamestnaných. Schválili dotáciu na stavbu finančného riaditeľstva 2 milióny korún a 1,5 milióna na stavbu domčekov pre Komenského ústav, všetky tri v Košiciach.

Posledná rozlúčka s rabínom

Mukačevo sa na niekoľko dní stalo miestom veľkolepej rozlúčky s rabínom Rokachom, ktorého volali zázračný rabín. Prišlo až 12 tisíc Židov z celého Slovenska, Podkarpatskej Rusi, Maďarska, Rumunska, s darmi v hodnote 3,5 mil. Kč. Rabín ušiel na Podkarpatskú Rus počas vojny z Poľska, lebo tam jeho rezidenciu Rusi vypálili. Vracal sa po rokoch späť osobitným vlakom a pred odchodom mu usporiadali veľkolepú rozlúčku v Mukačeve. Jediný, kto sa s ním neprišiel rozlúčiť, bol hlavný rabín Spira, v tom čase odcestovaný pre neodkladné povinnosti. Bola to iba zámienka, lebo s rabínom Rukachom sa veľmi nemali v láske. O Rokachovi kolovali hotové legendy - o jeho mimoriadnych liečiteľských schopnostiach, dobročinnosti a múdrosti. Pochádzal z Belzecu v Galícii, kde stál na čele starovercov. V roku 1915, keď ruské vojsko vtrhlo do Belzecu, vyrabovalo synagógu aj rabínov dom a podpálilo ich. Zachránil si iba holý život a ušiel. V Mukačeve si ho veriaci viac vážili ako Spiru. K osobitnému vlaku, v ktorom bol Rokach, museli pridať ďalšie osobitné vozne z Košíc a Čopu a vypraviť ďalší, aby mohlo s ním cestovať osemtisíc ľudí, ako jeho sprievod až do Poľska. Po šiestich rokoch to bol prvý osobný vlak z Podkarpatskej Rusi do Poľska. Prišli ním do Lawocznej, tam sa s rabínom rozlúčili. On pokračoval s rodinou a asi 200 ľuďmi ďalej a jeho obdivovatelia sa vrátili.

Problém s počtom bytostí

Niekoľko mesiacov živila svetovú tlač a bola témou rozhovorov smrť siamských dvojčiat - sestier Blaškových. Zomreli vo veku 46 rokov v New Yorku, jedna - Ružena bola vdova a mala syna Františka. Druhá, Jozefa, bola slobodná. Syn sa volal po otcovi - obchodníkovi z Tábora, za ktorého sa jeho matka vydala a on zakrátko zomrel na infekčnú chorobu. Možno by o smrti Ruženy a jej sestre Jozefe toľko nepísali aj odborné lekárske a právnické časopisy, nebyť toho, že zanechali dedičov a úrady nevedeli určiť, či siamské dvojčatá boli jedna alebo dve bytosti.

Dohady o počte bytostí boli detailne podložené všetkým pre aj proti. O čo išlo? O to, ako správne určiť dedičov. Po Ružene mal dediť syn František a po Jozefe jej 85-ročný otec a príbuzný sestier. Zanechali 225 tisíc dolárov. Vtedajší známy americký chirurg C. W. Briggs vyhlásil, že celý organizmus dvojčiat bol jeden a ten istý. I keď skutočnou matkou bola Ružena, na pôrode sa zúčastnila aj Jozefa. Kojili obe a obe sa považovali za Františkovu matku. Po smrti ich telá röntgenovali a zistili, že Ružena nemohla porodiť bez chirurgického zákroku, ale tomu sa nepodrobila. Nie je teda isté, či rodila Ružena a či Jozefa. Ak by sa potvrdilo, že dvojčatá sú jedna osoba, syn by zdedil ako generálny dedič všetko. Tomu, že ide o jednu bytosť, nasvedčovala chrbtica, ale aj pocity, ktoré prežívali sestry rovnako, nielen keď trpeli pri pôrode. Vedeli si navzájom pomôcť, boli tak vycvičené, že im nerobilo problém sedieť na jednej stoličke, vstávať, obliekať sa, česať a v detstve liezť po stromoch. Čo mali rôzne, to bola chuť do jedla a oddelené zažívacie orgány.

Ako sa vyriešil problém s počtom bytostí, sme sa z tlače nedozvedeli, iba to, že americkí chirurgovia oddelili mŕtve sestry, každá bola uložená do osobitnej rakvy a ich popol odviezli do ČSR, kde bol v rodnej obci uložený do rodinnej hrobky.

Baníci vystúpili zo strany

Rozruch neobišiel ani politický život. Postarali sa oň baníci z piatich baní v Spišskej župe s najsilnejšou základňou komunistickej strany. Boli takí jednotní, že o založení sociálnodemokratickej strany sa nemohlo nikomu ani prisniť, nie to ešte o nej hovoriť. O to väčšie bolo prekvapenie, keď na zhromaždení KS v Sp. N. Vsi vyhlásili, že vystupujú zo strany a založia vlastnú, sociálno-demokratickú stranu. Týmto rozhodnutím podstatne ovplyvnili zníženie členskej základne na východnom Slovensku, ale spôsobili jej aj finančnú ujmu. Veď 700 baníkov ročne platilo organizačnej pokladnici 50 tisíc Kč poplatkov.

Naostatok jedna dopravná nehoda, ktorá spôsobila v Košiciach rozruch, ako o nej píše policajný raport: "Osobným autom P-245 išiel po ulici Pavla Lučenského v Košiciach 19-točný šofér Gallus tak neopatrne, že vrazil do protiidúceho nákladného voza, ktorý viedol 40-ročný Andrej Beserny a prevalil ho na chodník. Pritom sa na voze zlomilo koleso, oje a jednému koňovi pretrhli postroje. K úrazu našťastie nedošlo, ale škoda na voze je 550 Kč.