ale priam z miesta činu. Vo vlastných kuloároch je jedinou témou dobre organizovaný, s prepáčením bordel, ktorý im spríjemňuje kratší, či dlhší pobyt na tomto nezávideniahodnom mieste. Ako sme sa priamo pri povolenej návšteve v jednom takomto zariadení od dozorcov dozvedeli, väzni priam kypia dobrou náladou nielen pri lepení sáčkov, ale aj čistení zemiakov a šurovaní podláh, dokonca podali niekoľko zlepšovacích návrhov k zlepšeniu chodu nápravných zariadení.
K tomuto rozhodnutiu pohnúť mozgom aj pre dobrú vec prispelo zlyhanie ľudského faktora. Stalo sa to v jednej slovenskej väznici, kvôli čomu nemohol najvyšší súd rozhodnúť o odvolaní trojnásobného vraha. Eskorta sa nemohla s väzňom dostaviť do Bratislavy na pojednávanie, lebo nemala k dispozícii žiadosť o prevezenie. A tu je kameň úrazu. Žiadosť do väznice poslal súd ešte pred dvoma mesiacmi, zaneprázdnená pracovníčka administratívneho odboru väznice však založila žiadosť o prevezenie odsúdeného do iného spisu a bolo to. Spis si ležal pekne zašantročený a úbohý vrah sa darmo tešil na príjemnú cestu z Leopoldova do Bratislavy. "Boli tak porušené jeho ľudské práva a utrpel tiež ujmu na duševnom zdraví", vyjadril sa jeho obhajca.
Vedenie väznice nám potvrdilo, že celá vec ich veľmi mrzí, ale že vraj dostal aj tak doživotie, takže by mu to malo byť jedno, kedy si takúto menšiu túru urobí, veď bude mať do konca svojho života na to dosť času. Obhajca však nástojí na tom, že celá vec bude mať svoje pokračovanie, lebo sa kvôli prvému rozsudku odvolal a teraz podá žalobu na väznicu. Bude v nej okrem iného žiadať aj o preloženie mandanta do iného zariadenia, keďže tejto už neverí a nemá istotu, že ho tu budú poriadne strážiť alebo nejakým ďalším nedopatrením ho náhodou prepustia. Väzni smerovali svoj manažérsky zlepšovák práve do tejto oblasti, čím chcú dosiahnuť, aby sa časť dozorcov presunula do spomínanej administratívnej časti a dbala aj tam na železnú disciplínu...
Na vine je aj televízia, že v poslednom čase sa čoraz viac pozerá krivým očkom na policajtov. Prvá vlna - alkohol za volantom - už akosi upadla, ale ďalšie kiksy nedali na seba dlho čakať. Darmo sa bývalý minister vnútra dušoval, že "administratívnym" policajtom už odznelo a vyženie ich do ulíc, bol to len planý poplach a púšťanie sľubov do vetra. Zahraničný návštevník sú môže myslieť, že na Slovensku musí byť fajn, ak tu policajtov ani nepotrebujú. V naivnej mýlke potom svoj majetok zanecháva hore-dole bez dozoru a následne sa nestačí diviť... Ale aby sme neboli nespravodliví. Príčinou ich neviditeľnosti môže byť fakt, že tak ako napríklad lekári nie sú spokojní so svojím platom a preto im stačí byť zamestnaní, ale nemusia pracovať... Až pokiaľ sú policajti ochotní byť len zamestnaní, vyskúšali televízni reportéri na desiatke policajných staníc a dodnes sa z týchto reportáži nespamätali nielen ony... "Takže ste našli peňaženku s tristo korunami, nie je tam nijaká adresa, tak povedzte, čo mám s tým robiť?" opýtal sa službukonajúci policajt reportéra-nálezcu. "No, čo mám s tým robiť? Tak teraz by som musel vypísať hlásenie, no pre tristo korún, a potom si preto nikto nepríde," vyhováral sa policajt a v duchu posielal reporéra-nálezcu do horúcich pekiel, že ho tu otravuje s takou sprostosťou, ako nájdená peňaženka s troma stovkami. Nakoniec "nálezcu" presvedčil, aby si peniaze nechal... Na druhý deň sa prihlásila redaktorka-poškodená a zaujímala sa o svoju stratenú peňaženku. Nasledovali druhé dejstvo v podaní policajta, ktorý jej trvdil, že nikto sa s nijakou peňaženkou neprihlásil "veď viete, akí sú ľudia". Podobný scénar sa odohral v šiestich prípadoch, v dvoch sa odohralo v opačnom garde. Policajt peňaženku prijal, zadokumentoval, ale žene "pátrajúcej" po stratenej peňaženke túto zatajil... V konečnom účtovaní iba v dvoch prípadoch bolo všetko "po kostolnom poriadku".
O story majú vraj záujem zahraniční filmári, ktorí s vymýšľaním príbehov o policajtoch už melú z posledného. Aj nás by zaujímalo, aký osud postihol zamestnaných policajtov, ktorých úlohou je chrániť život a majetok občanov... Na druhej strane bola to poučná relácia, že už keď nájdete peňaženku alebo hocičo iné, neoplatí sa venovať čas ani námahu s behaním na políciu. No a ten, kto niečo stratí, má smolu, nech si druhýkrát peňaženku zavesí do krku a stráži ako v oko hlave. No a v nijakom prípade zbytočne nezaťažujte takýmito "maličkosťami" našich policajtov, lebo o stratených peňaženkách ich učebné osnovy nič nehovoria...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
