domáceho produktu, čo je najmenej v histórii krajiny. Po prvýkrát sa nám tak podarilo vtesnať do maachstrichtskej trojpercentnej hranice, ktorá podmieňuje prijatie eura. Rozpočet na minulý rok pritom počítal s deficitom až 3,4 percenta.

Makroekonomický úspech ministerstvo financií pripisuje najmä rýchlemu ekonomickému rastu, ktorý namiesto plánovaných 4,5 dosiahol šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Najviac pomohli dane

Výsledok schodku výrazne ovplyvnili napríklad príjmy z daní. Tie boli oproti očakávaniam vlády podstatne vyššie o 15,3 miliardy korún. Z týchto peňazí dostali 6,8 miliardy samosprávne kraje a na zníženie deficitu z väčšieho výberu zostalo 8,5 miliardy.

Štát si tiež dokázal požičiavať peniaze za výhodnejšie úroky, takže náklady na obsluhu štátneho dlhu sa oproti očakávaniam znížili o 7,8 miliardy. Deficit znížil napríklad aj lepší výber spotrebných daní za alkohol a cigarety. Pred koncom roka sa týmto tovarom mohutne predzásobili obchodníci, aby ho mohli predávať po zvýšení spotrebných daní s vyšším ziskom. Štátnej pokladnici pomohla aj 1,3-miliardová pokuta uložená Slovnaftu.

"Netrúfam si povedať, či možno priamo niektorú reformu označiť za zdroj lepšieho hospodárenia vlády. Vláda si môže robiť zásluhy azda vďaka lepšiemu výberu daní. Taký veľký rozdiel medzi rozpočtom a skutočnosťou by však nemal byť pravidlom," povedal riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.

Vzhľadom na rekordne vysoký ekonomický rast by sa podľa neho Slovensko malo zamerať na dosiahnutie ešte vyrovnanejšieho rozpočtu. Spomedzi nových členov únie totiž nepatríme medzi najlepších.

Rast HDP je málo využitý

To, že sa rozpočet dostal do záporných čísel ovplyvnili podľa rezortu financií napríklad jednorázové transakcie vo výške 7,6 miliardy. Patrí medzi ne napríklad spolufinancovanie výstavby závodov automobiliek Kia a Hyundai, za ktoré štát zaplatil približne o 3,2 miliardy viac, ako očakával. Jednorázovo štát tiež odpustil 13,6 miliardy zahraničného dlhu. "Bez vplyvu týchto faktorov by deficit dosiahol 2,4 percenta HDP," informuje rezort financií.

Na skutočné čísla vplývali aj nečakané výdavky Sociálnej poisťovne, ktorá ich prekročila o 3,1 miliardy korún.

Analytik Ján Tóth z ING Banky predpokladá, že splnenie trojpercentného maastrichtského kritéria bude tento rok vysoko pravdepodobné, najmä vďaka vysokému rastu HDP.

Podľa Chrena vláda na roky 2006 až 2008 rozpočtovala výdavky na úrovni, ktorá predstavuje rýchlejší rast, ako je očakávaná miera inflácie. "Reálne výdavky štátu sa teda budú opäť zvyšovať." Snaha znižovať deficit by preto podľa neho nemala viesť cez vyšší výber daní od občanov a podnikov, ale cez úspory vo výdavkoch. "Kedy, ak nie v čase rekordného rastu, je potrebné vyrovnať verejné rozpočty? Slovensko však k tomuto smeruje len veľmi zvoľna," povedal Chren.

Autor: lh

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.