finálový večer vyhradil pár hodín voľna, aby mohol sledovať napínavý exkluzívny boj o korunku kráľovnej.
Dnes to podľa mňa tak nie je. Keby som sa na ulici desiatich ľudí opýtal, koho si pamätajú ako poslednú miss, zalovia v pamäti, pohútajú, pohmkajú a povedia možno meno Lakatošovej, Christovej, prinajlepšom Andrey Verešovej. Súťaž miss už totiž nie je to, čo bývala.
Nechcem veľmi komentovať úroveň krásy samotných dievčat, ale pred rokmi sa do tejto súťaže hlásili devy, ktoré boli sťa maľovaný obrázok. Dnes je to aspoň u polovice finálovej dvanástky práve naopak. A zaujímavé je, keď organizátori hodnotia každý ročník súťaže ako lepší než ten predchádzajúci. A na dôvažok: žeby bol výsledok 1200 prihlásených dievčat až taký ohromujúci? Myslím, že ani nie...
A po ďalšie, nechápem prečo dávajú permanentne voľnú disciplínu, keď je to rok po roku katastrofa na entú. Buď sa recituje, zatancuje základný krok samby alebo valčíka alebo sa odrecituje Milan Rúfus a tým to hasne. Veď úroveň programu už predsa ponižovať viac netreba...
Ale čo bolo čeršničkou na torte, tak to je každým rokom vzmáhajúci sa počet ocenení. Trapasom je už to, že máme vôbec dva tituly Miss, nieto ešte "Miss vlasy", "miss press" až po "miss názov generálneho partnera". A keď babenka vyhraje titul Miss vinárskej spoločnosti, neviem či plače od radosti alebo od hanby...
Autor: tomáš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
