bonboniéry vyberá, vybrali sme aj my pár kúskov zo života lídra tejto kapely Mika Hladkého.
Vydali ste nový album. Ako si s ním spokojný?
- Máme nový album, singel a aj videoklip k Bonboniére. Je na ňom jedenásť vecí a som s ním veľmi spokojný, pretože naozaj znie presne tak, ako som chcel. Máme na ňom aj takú jednu perličku, 400 rokov starú ľudovú pesničku, ktorá sa volá Holubienka sivá. Na albume je zaradená ako bonusová, pretože sa páčila mne aj chalanom. Celú prípravu mal pod palcom Ľuboš Horňák, ktorý sa stal aj krstným otcom albumu Mesto.
Ako sa líši od predchádzajúcej tvorby Gladiatora?
- Má veľa spoločného s Cestou do neba. Tí, čo mali radi pesničky ako Keď sa láska podarí, alebo Nemôžem dýchať, si určite nájdu aj na tomto svoje obľúbené skladby. Je to taký blízky súrodenec predchádzajúcej dosky.
V rádiách momentálne boduje prvý singel s názvom Bonboniera, ktorý má naozaj zaujímavý text.
- Bonboniéra je vlastne Giorgov text aj pesnička. Je to naozaj veľmi úprimná výpoveď a totálne sa s ňou stotožňujem. Myslím si, že najviac pocitové pesničky sú práve tie, v ktorých cítiš, že to nie je vymyslený svet, ale niečo skutočne prežité. A Bonboniéra taká naozaj je. Takže pre mňa má silný pocit a patrí medzi moje najobľúbenejšie.
Ktorý najsladší kúsok si si zo svojej bonboniéry vybral práve ty?
- Vždy sa zahryznem do takého fajného sladkého bonbónu, no vždy v rohu toho bonbónu objavím taký kúsok niečoho, čo mi ho urobí trpkým a horkým. Ale myslím si, že všetky moje bonbóny, ktoré som si doposiaľ vybral zo svojho života sú výborné. A so všetkými som spokojný. Som jednoducho rád, že mám taký život, aký mám.
Ako si spomínal, k pesničke ste natočili už aj klip.
- Aj to bolo veľmi zaujímavé. Točili sme ho v Košiciach a réžiu mal Martin Štelbaský. Myšlienku vsadil do električky, kde natočil rôznych reálnych ľudí, žiadnych hercov. Všetky pocity sú teda tiež reálne. Ako je bonboniéra synonymom slova život, tak aj električka je synonymom slova svet. Podľa mňa to výborne spojil.
Cestuješ ešte mestskou hormadnou dopravou?
- Pýtali sa ma, kedy som naposledy cestoval eletričkou, čo bolo naozaj strašne dávno niekdy v Prahe. Hrali sme tam turné, čo bolo aasi päť rokov dozadu. Mestskou hromadnou dopravou necestujem. Niežeby som nechcel, ale skrátka nemám príležitosti. Ale veľmi rád cestujem vlakom. Cítim v tom cestovaní taký výlet.
Čomu okrem hudby sa v súčasnosti venuješ?
- Keďže máme ten nový album, budeme ho chcieť zahrať naživo. Vystúpime asi na 80 koncertov, kde už máme dohodnuté termíny. Fanúšikovia nás budú môcť vidieť vo všetkých slovenských mestách. Mám veľa roboty hlavne s hudbou. Keď mám voľný čas,tak sa snažím byť so svojou láskou, ktorú nadovšetko milujem. A so sovjou dcérkou Ninkou.
Ako sa ti darí spájať otcovské povinnosti s tými hudobnými?
- Snažím sa to všetko skombinovať tak, ako mi čas dovolí. Musím brať do úvahy všetky okolnosti, no vždy sa na malú teším. A som rád, že som otcom, je to fakt perfektný pocit. Poteší ma každá jedna drobnosť, ktorá píde. Stačí, keď sa len pretočí, alebo keď sa pomaly začína plaziť. Každý jeden detailík vo mne proste vzbudí radosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
